♫♦- XXXXI -♦♫♫

25. února 2013 v 17:52 | *DiDi* |  Vlk samotár
Tak a je tu ďalšia časť ;)) Vaša Di-chan*


Vlk Samotár XXXXI.

/Kira/

"Ešte neviem. Celkom sa bojím ako zareaguje ,keď zistí ,že predtým som to bol ja." povzdychnem si.
"To je ľahké. Zamiluje sa do teba a potom sa ti vrhne okolo krku a bude ti ďakovať ,že si ho zachránil." povie Asir medovým hláskom a všetci sa hneď rozosmejú.
"Počkať ,takže ty si ho poznal aj predtým ?" podiví sa Levis.
"Dalo by sa povedať ,že hej aj keď ma videl iba ako vlka a pochybujem ,že vie o vlkodlakoch." vysvetlím smutne.
"A čo keď je aj on vlk ?" napadne Levisa.
"O tom dosť pochybujem." zarazím jeho nadšenie.
"Prečo ?" nepochopí Levis.
"Chytal v lese vlkov." zapojí sa Tyr do rozhovoru.
"Po tom čo ťa spoznal nás chytať určite prestane." usmeje sa na mňa Levis. Už už mu chcem jeho radosť zaraziť ,keď zazvoní. Všetci si hromadne povzdychneme.
"Tak sa majte." rozlúči sa Aaron.
"Inak ľudia dnes ma po škole nečakajte idem k Aaronovi." zoznámi nás Asir so svojim plánom.
"Nezabudni potom prísť do paláca." upozorní ho Tyr.
"Tak ahoj." rozlúči sa aj Korone a objíme Asira okolo pasu.
"Neskôr." mávne nám Max a Loraj kývnem hlavou na pozdrav. Potom sa rozlúčia aj ostatní a všetci sa rozídeme do svojich tried. Vojdeme s Levisom do triedy a hneď si všimnem ako sa všetci baby lepia na Toriho a dokonca aj niektorí chalani na neho koketne mrkajú. Naštvane zaškrípem zubami a sadnem si na svoje miesto. Tori sa na mňa otočí a pousmeje sa. Do triedy vojde učiteľka a všetci si rýchlo posadajú na svoje miesta. Postavíme sa na pozdrav a učiteľka začne zapisovať chýbajúcich.
"Levis máš papier ?" práve ma niečo napadlo.
"Jasné ,prečo ?" podá mi malý kus papiera. Mlčky kývnem hlavou k Torimu a Levis hneď pochopí. Vezmem si od neho papier a začnem na neho písať odkaz - Máš po škole čas ?. Napíšem naň. Potom papierik zložím a mrknem na učiteľku ,či sa pozerá.
"Hej Tori !" kríknem na neho potichu. Tori sa na mňa otočí a ja mu mlčky hodím papierik. Tori ho rozloží a vidím ako ho číta. Usmeje sa. To je dobré znamenie.

/Tyr/

Vojdeme so Samom späť do triedy a zistíme ,že učiteľka už je vo vnútri. Ospravedlníme sa a rýchlo si sadneme na svoje miesta.
"Čo vlastne máme ?" spýtam sa potichu Salima.
"Matiku." odpovie mi a ja zdesene zakňučím, na čo sa Salim len zasmeje.
"Chápeš tomu ?" opýtam sa Salima pri pohľade na tabuľu.
"Je to ľahké." pousmeje sa Salim.
"To určite. Ktorého génia napadlo dať do príkladov písmená ?" zdesene sa chytím za hlavu a Salim sa rozosmeje. Tí dvaja pred nami sa prekvapene otočia a Salim sa hneď prestane smiať.
"Ty tomu fakt nerozumieš. Ak chceš, môžem ťa doučovať." navrhne mi Salim pomoc.
"Vďaka Salim. Si fakt super." poďakujem.
"Kde si bol vlastne celú prestávku ?" spýta sa Yori.
"S partou." odpoviem popravde.
"Si v škole prvý deň a už tu máš partiu ?" podiví sa Mike.
"Síce som v škole len deň ale v meste som skoro dva týždne." opravím ho.
"To fakt ? Ešte som ťa tu nevidel." prekvapené zamrká Yori.
"Väčšinu času som bol doma alebo u niekoho z partie." myknem plecami.
"Mike ! Yori ! Láskavo sa otočte !" hodí po nich učiteľka kriedu.
"Kde vlastne bývaš ?" osmelí sa trochu Salim.
"Blízko lesa. Vlastne nás les delí od susednej dediny." skúsim mu to objasniť.
"V tom veľkom dome ? Už viem kde to je." kývne.
"A čo ty ? Kde bývaš ?" zvedavosť mi nedá.
"Ja bývam v inom meste. Mám to sem kúsok, len dva zastávky autobusom. Mimo to bývam v paneláku." odpovie mi.
"Tak to môžeš niekedy prísť na návštevu. Mama bude nadšená a aspoň mi pomôžeš s matikou." usmejem sa.
"Jasné." oplatí mi úsmev. Zazvoní.

/Asir/

Pretrpím ďalšiu hodinu a musím uznať, že mám čo doháňať. Nemám poňatia ako to to zvládnem.
"Už som si myslel ,že tá hodina neskončí." otočí sa spredu Loraj.
"Presne. Hotové mučenie." dám mu za pravdu.
"Neznášam matiku." pridá sa k nášmu názoru Aaron.
"Kto ju má vlastne rád ?" opýtam sa.
"To by ma tiež zaujímalo." pridá sa hneď Aaron.
"Žeby učiteľka matiky." napadne Loraja.
"Chudinka, je jediná." fňuknem hrane a tí dvaja sa pustia do smiechu.
"Ty si mi ale herec zlatíčko." objímu ma zozadu Korone ruky.
"Ja viem." usmejem sa samoľúbo.
"Vy ste sa hľadali až ste sa našli." zavrtí nad tým Max hlavou.
"Čo je vlastne ďalšia hodina ?" spýtam sa.
"Dvojhodinovka telesnej." odpovie mi Aaron a ja zmučene zakňučím. Nie že by som nerád cvičil alebo športoval, problém je v tom ,že takto uvidia všetci moje jazvy na nohách a nastanú otázky.
"Prvý deň cvičiť nemusíš." ukľudní ma Korone a pobozká ma na líce. Spokojne si vydýchnem.
"Nemáš rád telocvik ?" podiví sa Loraj.
"Nie žeby som ho nemal rád... skôr... proste mám dôvod prečo sa mu radšej vyhýbam." namáhavo odpoviem. Nechcem ,aby vedeli o mojich jazvách. Zrazu sa dvere od triedy otvoria a všetci tam prekvapene stočíme pohľad. Dovnútra vojde triedny a postaví sa ku katedre. Všetci sa hneď usadia na svoje miesta a čakajú čo povie.
"Z osobných dôvodov musím teraz odísť a neskôr máme poradu ,takže vám telesná odpadáva. Môžete sa zbaliť a ísť domov." dopovie a triedou sa ozve nadšený jasot. V duchu si oddýchnem.
"Ideme ku mne ?" spýta sa ma Aaron.
"Kľudne." prikývnem.
"Uvidíme sa doma láska." pobozká ma Korone na rozlúčku a vrátia sa s Maxom na svoje miesta ,aby sa zbalili. Ja si proste strčím blok do vrecka a počkám než sa zbalia tí dvaja. Vyložíme stoličky a s Aaronom a Lorajom vyrazíme preč. Chalani sa neprezúvajú ,keďže ako som zistil to nerobia skoro nikdy a tak sme pred školou medzi prvými.
"Čaute chalani ! Uvidíme sa potom !" zakričí nám Loraj a rozbehne sa k autobusovej zastávke.
"A teraz k nám." zaškerí sa Aaron a odbehne k bráne. Zasmejem sa a pribehnem k nemu.
"Poď !" schytí ma za ruku a spolu sa rozbehneme doprava pozdĺž školy. Prebehneme okolo cukrárne o ktorej som ani nevedel ,že tu je a okolo menšej knižnice. Nakoniec zahneme doľava a prídeme k menšiemu dvojposchodovému rodinnému domu.
"Máš doma rodičov ?" spýtam sa ho.
"Dúfam ,že nie. Mimochodom žijem len s mamou a jej priateľom." opraví ma.
"Aha. Takže ako ma chceš prepašovať ?" pozdvihnem obočie.
"Strom." ukáže nad seba a zaškerí sa. Potom začne šplhať po strome a mne tiež pomôže vyliezť. Dostaneme sa do koruny a Aaron mi ukáže správne okno. Opatrne sa k nemu dostanem na dĺžku ruky a pevne sa chytím konára. Aaron zoskočí zo stromu a prejde k vchodovým dverám. Odomkne si a vojde dnu. Začujem zdnuka hlasy a tak hneď zistím ,že je jeho mama doma. Netrvá to dlho a v jeho izbe sa ozvú kroky. Následne príde Aaron k oknu a otvorí ho. Na nič nečakám a skočím dovnútra.
"V pohode ?" spýta sa ma a zatvorí za mnou okno.
"Jasné." uškrniem sa.
"Aaron !" ozve sa za dverami mužský hlas. Čo teraz ?!
"Za dvere rýchlo." sykne Aaron a štuchne ma. Rýchlo sa schovám za dvere. Práve včas ,keďže sa dvere otvoria a dovnútra vojde chlap s dlhšími svetlo-fialovými vlasmi v ohone.
"Áno ?" usmeje sa Aaron.
"Zajtra sa ide do paláca ,takže hneď po škole po teba s Nataly prídeme." oznámi mu.
"Jasné. A na čo vlastne ?" zamrká prekvapene Aaron.
"Volá nás sám kráľ. Chce s nami o niečom hovoriť, vraj je to dôležité." objasní mu.
"Fajn." odpovie proste. Muž len kývne a otočí sa k odchodu. Viac sa prikrčím a počkám ,než odíde. Muž za sebou zatvorí dvere a chodbou sa ozvú jeho tlmené rázne kroky. Skoro nepočuteľne si oddýchnem. Opatrne vystúpim z poza dverí ,keby sa náhodou vrátil a prídem späť k Aaronovi.
"To bol ..?" otočím sa na Aarona.
"Mamin priateľ." povie.
"Ako dlho sú spolu ?" opýtam sa ho.
"Asi pol roka a u nás býva také dve mesiace ,keď som to neprehnal." odpovie mi popravde.
"Aha. A čo ty ?" spýtam sa ho.
"Čo ja ?" nepochopí. Posadí sa na posteľ a ja sa zvalím vedľa neho.
"Ako to vnímaš ? Máš ho rád ?" upresním.
"Aj hej ,ale stále si na neho nejako nemôžem zvyknúť. Má aj svetlé chvíľky." mykne plecami.
"Zaujímalo by ma čo od vás chce otec." spomeniem si na to ,čo vravel ten chlap.
"To mňa tiež. Čo ak nám chce povedať o vás." napadne ho.
"Myslíš ? Ale prečo by to hovoril vám ako prvým ? Nebolo by lepšie povedať to všetkým naraz ?" oponujem mu.
"Aj hej ,ale naši sa s vašimi vždy priatelili tak ako my dvaja ,takže by ma to ani veľmi neprekvapovalo." pokrčí ramenami.
"Tiež fakt." kývnem. Náhle mi zaškvŕka v bruchu. Aaron sa rozosmeje ,keď tu zrazu ozve sa v jeho bruchu koncert. Tentokrát sa rozosmejem ja a Aaron mi musí zakryť ústa ,inak by som sa prezradil.
"Skočím po niečo dole. Buď prosím ťa potichu a nikam nechoď." upozorní ma Aaron ,ktorý už stojí pri dverách. Vyjde von a ja sa posadím na parapet.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Liliana Liliana | 25. února 2013 v 18:33 | Reagovat

Super diel :-). No tak sa zdá, že si Kira bude musieť poriadne máknuť aby dostal Toriho ako prvý, keďže Tori sa zdá byť obľúbený. Čo sa týka Tyra, je super, že sa priateľstvo medzi ním a Salimom začína pomaly rozvíjať. Som zvedavá, či Aaron uhádol správny dôvod návštevy paláca. Teším sa na ďalší diel :-D

2 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 25. února 2013 v 20:09 | Reagovat

suuper diel :D Škoda, že taký krátky tešíme sa na ďalší diel :D

3 katka katka | 26. února 2013 v 8:57 | Reagovat

tak to je velmi tajemné i ten mamin přítel moc se těším na pokračování :-)

4 Widlicka Widlicka | 4. března 2013 v 10:45 | Reagovat

Trošku nechápu, proč ho Aaron nevzal domů předními dveřmi ;-) mohl ho vzít na návštěvu jako spolužáka :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama