Forsit Amor - 4.kapitola

5. ledna 2013 v 21:14 | *DiDi* |  Forsit Amor
Viem ,že už tu mala byť skôr ,no nemala som čas ju dopísať a tak ju sem hádžem dnes :D Dúfam ,že ste na ňu nezabudli a tiež na mňa ;D Vaša strelená adminka DiDi*

FORSIT AMOR - 4. KAPITOLA

"Pre-re-s-staň." vykoktám medzi smiechom.
"Čo za to ?" na chvíľu prestane ,no chytí ma okolo bokov ,aby som nemohol ujsť.
"Čokoľvek." vyhŕknem predtým ,než nad tým stihnem poriadne pouvažovať.
"To sa mi páči." nakloní sa ku mne a zľahka sa otrie nosom o ten môj a tak môžem cítiť jeho horúci dych na mojej tvári.
"Tak..tak..som to...nemyslel." vykokcem a cítim ako mi horia líca.
"Smola ,ja som to tak pochopil." zasmeje sa a prudko sa mi prisaje na pery. Chvíľu zvažujem myšlienku ,odtrhnúť sa od neho a jednu mu vraziť ,no po chvíli už nie som schopný uvažovať a tak len odovzdane ležím a čakám. Keď zaregistruje ,že mu na bozky nijak neodpovedám odtiahne sa odo mňa a pohladí ma po tvári.
"Zase som to skazil." povzdychne si smutne. Nechcem ,aby bol smutný. Naddvihnem sa na lakťoch a tentoraz spojím naše pery ja. Chvíľu je zarazený ,no po chvíli mi bozky opätuje. Zrazu zatlačí na moje pery jazykom a ja stuhnem.
"Neboj." zašeptá do mojich pier. Poslúchnem ho a úplne pokojne - čo sa divím - pootvorím ústa. Okamžite mi do nich vznikne svojim jazykom a pohladí ma po vnútornej strane ďasien. Zavzdychám a cítim ako mi horia líca. Yuuki sa odo mňa odtrhne a pohladí ma po tvári.
"Ľúbim ťa." usmeje sa a pozrie sa mi do očí. Sklopím zrak a chytím ho za ruku. Prepletiem si s ním prsty a ďalej zaryto mlčím.
"Nemusíš nič hovoriť. Stačí mi ,že mi dovolíš byť pri tebe." pohladí ma po tvári. Zodvihnem hlavu a pozriem sa na neho. Ihneď sa rozhodnem a pritiahnem si ho k sebe za golier a objímem ho rukami okolo krku. Pozrie sa na mňa s očakávaním v očiach a ja mu prejdem svojimi perami po tých jeho.
"Si tak sladký." pousmeje sa mi do pier a zľahka ma pobozká. Je to len motýli bozk ,no pre mňa je to niečo úžasné. Odpojíme sa od seba a on sa oprie čelom o to moje. Chvíľu si hľadíme do očí než sa odvážim niečo skúsiť. A tak otvorím ústa a jazykom obkrúžim kontúru jeho pier a rukou vojdem do jeho vlasov a prehrabnem ich. Yuuki sa ani nehne a sleduje každý môj pohyb. Pobozkám ho najprv na jeden kútik, potom na druhý a nakoniec na ústa. Zrazu sa domom ozve zvuk zvončeka. Odskočím od Yuukiho a vybehnem z dverí. Yuuki ma len s úsmevom sleduje a zakrúti sa do periny. Zbehnem po schodoch a kukatkom sa pozriem von. Za dverami stojí Sailen a nervózne prešľapuje. Otvorím dvere a on hneď spozorní.
"Oh, ahoj Flo." pozdraví ma.
"Ahoj Sailen. Nič v zlom ,ale nie je nejak skoro." odzdravím.
"Prepáč ,ak som ťa zobudil, len hľadám Yuukiho. Nevidel si ho ?" opýta sa ma a zároveň sa ospravedlní. Neviem ,čo mám robiť a tak tam len stojím a hľadím na neho, neschopný nič povedať nieto ešte niečo urobiť. Našťastie to za mňa vyrieši Yuuki ,ktorý pravdepodobne ,keď začul hlas svojho brata zišiel dole a teraz stojí za mnou a bez okolkov si ma k sebe pritiahne jednou rukou ,ktorou ma následne objíme okolo pasu.
"Nemáš byť náhodou v škole ?" oborí sa na neho hneď Sailen. Musel mať o Yuukiho strach.
"Škola ? Škola ! Doprčic, koľko je hodín ?" vytrhnem sa mu a rozbehnem sa do kuchyne ,aby som sa pozrel na hodiny. Ukazujú presne desať minút po deviatej. Zakľajem a rukou sa plesnem do čela. Tí dvaja dobehnú chvíľu po mne a zmätene sa dívajú ako poskakujem po kuchyni. Aby ste rozumeli zháňam niečo na jedenie ,keďže som predvčerom zabudol nakúpiť a včera sa mi nechcelo.
"Aj tak to už nestihneme, vlastne sme už jednu hodinu a druhú aj tak nestihneme. Proste si zoženieme ospravedlnenky." zarazí ma Yuuki v mojom počínaní a pritiahne si ma za pás k sebe.
"A od koho asi ? To si si fakt nevšimol ,že okrem mňa a sesternice ,ktorá je tu aj tak len na pár dní ,tu nik iný nebýva." vytrhnem sa mu a nahnevane sa na neho otočím.
"Všimol ,len som sa ťa na to nechcel pýtať. Nechcel som ,aby si bol smutný, keďže ťa mám moc rád a nerád vidím ako sa trápiš." pohladí ma po líci.
"Tak vidíš." povzdychnem si a zaborím mu tvár do hrude. Okamžite ma objíme a pritisne ma k sebe. Rukami mu pevne zovriem tričko a cez jeho rameno sa zahľadím na Sailena. Len tak tam stojí a vyzerá dosť zarazene. V tvári ma prekvapený výraz a v očiach sa mu zračí jasná nechápavosť.
"Vy-vy ste sa dali dokopy ?" spýta sa stále zarazene. Vlastne by ma to tiež zaujímalo. Už mi nevadí ,že sa ma dotýka ,vlastne sa mi to páči. Veľmi páči. Hlavne to ako ma bozkáva. Je to tak zmysluplné. Aj keď sa ešte necítim na to ,že by som s ním mal normálne chodiť.
"Nie zatiaľ nie." odpovie Yuuki a žiarivo sa na mňa usmeje. Váhavo mu úsmev opätujem a znova mrknem na Sailena ,čo on na to. Na chvíľu sa zatvári dosť nechápavo ,no nakoniec sa zahľadí na mňa. Asi chce počuť aj môj názor.
"Vraví pravdu." podporím Yuukiho a na chvíľu sa odtrhnem od Yuukiho aj keď nerád a zamierim k Sailenovi ,ktorý sa mračí na Yuukiho chrbát. Yuuki sa otočí a prebodne Sailena pohľadom ,ktorý doslova hovorí ,Sklapni a nestaraj sa´.
"Sailen." povzdychnem si a pozriem mu do očí.
"On ti len ublíži Fló." prehovorí konečne Sailen a mne nebezpečne cukne v oku.
"Prečo sa o mňa vlastne staráš ? Ak ťa to zaujíma, ja Yuukimu verím." oborím sa na neho a tí dvaja sa na mňa prekvapene pozrú. Ešte ma nevideli takto nahnevaného. Síce už som predtým vybuchol, no nie až takto. Tentoraz mi doslova z očí lietajú blesky.
"Pretože svojho brata poznám a ver mi, on ti len ublíži. A nemysli si ,že by si bol prvý. Dobre si pamätám na všetkých tých nevinných chlapcov ,ktorých okúzlil, vyspal sa s nimi a následne ich odkopol. Nechcem ,aby si takto skončil aj ty." vysvetlí a ja cítim v očiach slzy. Vážne som len jeden z mnoha ? Nie, ja tomu neverím. Vlastne tomu nechcem veriť. Otočím sa čelom k Yuukimu a pozriem sa mu do očí. On len zahanbene skloní hlavu. Takže to je pravda. Otočím hlavu späť ,aby som sa na neho nemusel dívať a rozídem sa preč z kuchyne. Yuuki ma chytí za ruku ,aby ma zastavil ,no ja ňou trhnem v snahe oslobodiť sa. Nepomôže to, drží ma až príliš pevne. Stlačí mi ruku pevnejšie a ja si zahryznem do pery ako mnou prejde bolesť.
"Yuuki, pusť. To boli." stečú mi z očí slzy a on ako keby sa práve prebral ,ma pustí.
"Prepáč mi to Flo. Ja som ti naozaj nechcel ublížiť." začne sa mi ospravedlňovať ,no ja ho jedným pohybom ruky zastavím.
"Nechcem nič počuť. Prečo by som ťa mal vlastne počúvať. Stále mi len ubližuješ. A ako som práve počul od Sailena nie som prvý ,takže sa ma nesnaž oblbnúť. Nestojím o tvoje lži." odseknem a čo najrýchlejšie vybehnem schody do svojej izby ,kde sa zavriem a následne sa zveziem po dverách a rozvzlykám sa naplno. Už nemám dôvod skrývať slzy. Yuuki zabúcha na moje dvere a ja sa rozvzlykám ešte viac. Viem ,že je to on ,no ja mu už neverím. Nedokážem to. Možno by som ho mohol nechať vysvetliť ,to čo vravel Sailen a možno mu aj uveriť ,no nedokážem zabudnúť na to ako ma držal a ako mi ublížil a odpustiť mu to.
"Prosím Flo, otvor. Ja ti to vysvetlím. Veľmi ma to mrzí." ozve sa spoza dverí zúfalý hlas Yuukiho. Pootvorím dvere a škárou vyhľadám Yuukiho. Ten ako náhle začuje otváranie dverí pribehne k ním bližšie a škárou sa na mňa zahľadí. Pri pohľade na moje zaslzené očí a červené líca po ktorých stekajú slzy, ktoré sa ani nesnažím zastaviť sa zarazí a okamžite mu dôjde reč. V očiach mu prebehnú výčitky a on len sklopí hlavu.
"Č-čo odo mňa...fňuk...vlastne chceš ?" potlačím nutkanie pohladiť ho po vlasoch a trochu zastreným hlasom od sĺz sa na neho oborím.
"Flo, prosím ver mi. Ja ti vravím pravdu. Ľúbim ťa. Veľmi ma to mrzí, nechcel som ti ublížiť. Si prvý ku komu niečo také cítim a tak neviem čo mám robiť. Ja bez teba nedokážem žiť Flo. Nechcem ,aby si mi odpustil a vlastne v to ani nedúfam len prosím, dovoľ mi stáť ti po boku. No ták Flóó prosím otvor." počujem to zúfalstvo v jeho hlase a pokúsim sa uveriť tomu čo hovorí. Odtrhnem pohľad od jeho strhanej tváre a postavím sa. Yuukimu sa spustia po lícach slzy a tiež sa postaví. To už nevydržím a proste otvorím dvere. Yuuki sa dlho nerozpakuje a vojde dnu. Už-už sa nadychuje ,že prehovorí ,no ja ho umlčím tým ,že mu skočím do náruče a pevno v rukách zovriem jeho tričko. Schovám si tvár do jeho hrude a naplno sa rozvzlykám. Yuuki si ma pritisne k sebe a objíme a okolo pasu. Jednou rukou ma začne upokojujúco hladiť po chrbte ,zatiaľ čo mi do ucha šeptá ako veľmi ma má rád.
"Aj ja ťa mám rád." zašeptám a rukávom si zotriem slzy.
"Je krásne to počuť." žiarivo sa na mňa Yuuki usmeje a ja mu po dlhšom váhaní mierne úsmev opätujem. Yuuki sa ku mne skloní a jemne sa obtrie perami o tie moje. Na nič nečakám a spojím naše pery v bozku. Cítim ako ma Yuuki pohladí po tvári a druhou rukou ma pohladí po chrbte. Zapletiem mu ruku do vlasov a druhou mu zájdem po tričko. Yuuki zavzdychá a ja sa od neho prekvapene odtiahnem a tým svoju ruky vytiahnem.
"Prepáč." ospravedlním sa.
"A za čo ?" dá mi drobný božtek na nos. Sčervenám a skloním pohľad.
"Že ťa takto vzrušujem." sklopím hlavu.
"Ale mne to nevadí." pohladí ma po vlasoch a pobozká ma do vlasov.
"Naozaj ?" zodvihnem hlavu a stretnem sa s jeho láskyplným pohľadom.
"Naozaj." prisvedčí a prisaje sa mi na pery. Objímem ho rukami okolo krku a zapojím sa do bozku. Prejde mi jazykom po perách a ja ich otvorím. Okamžite mi jazykom vojde do úst a začne skúmať moju ústnu dutinu. Prejde mi jazykom po ďasnách a mne z úst vyjde vzdych. Najprv sa toho zľaknem ,no nakoniec sa rozhodnem mu to oplatiť. Prepletiem svoj jazyk s tým jeho a vsuniem mu ruku pod tričko. Pohladím ho po chrbte a on mi zavzdychá do úst. Asi mu tým dodám odvahu a on mi rukou zablúdi pod tričko a objíme ma okolo pásu. Odtrhneme sa od seba ,keď nám už hrozí udusenie a chvíľu si zmysluplne hľadíme do očí. Poď jeho prenikavým pohľadom sčervenám.
"Si nádherný." pohladí ma po červených lícach a palcom pohladí moje brniace pery.
"Nie som. Neklam." buchnem ho päsťou do hrude. On sa len zasmeje a objíme ma.
"Sailen už odišiel ?" opýtam sa ho.
"Dúfam." odpovie mi a zamračí sa. Prejdem mu prstami cez drobné vrásky ,ktoré sa mu spravili na čele a postavený na špičky ho na nich pobozkám.
"Nemrač sa. Na vrásky si moc mladý." poviem mu.
"Vidíš ani som si ich nevšimol. Budeš musieť byť stále pri mne ,aby si ma na nich mohol varovať." zasmeje sa a pobozká ma na čelo.
"Yuuki ?" oslovím ho.
"Áno zlatíčko ?" pozrie sa mi do očí.
"Pôjdeme sa prejsť." navrhnem.
"Tak fajn ,ale najprv by sme sa mali prezliecť a tiež naraňajkovať." súhlasí.
"Tak sa bež prezliecť a potom sa môžeme najesť niekde vonku ,keďže tu nič na jedenie nemám." dám mu rýchlu pusu na pery a odtiahnem sa od neho.
"Alebo, sa najprv prezlečieš ty a potom spolu pôjdeme k nám a prezlečiem sa ja." chytí ma za ruku a dotiahne ma k skrini. Prikývnem a začnem sa prehrabávať v skrini. Po chvíli premýšľania z nej nakoniec vytiahnem svetlo modré skoro biele jeansy a tmavo zelené tričko so žltým potiskom. Položím ich na posteľ a otočím sa na Yuukiho ,ktorý ma doslova skenuje pohľadom.
"Nepozeraj." poviem prísne a on vyčaruje ten najdokonalejší psí pohľad aký som kedy videl.
"Tak fajn." povzdychnem si a začnem si vyzliekať tričko. Dám si ho dole a hodím ho do Yuukiho ,ktorý ma doslova hltá očami a ja nemôžem inak ,než sa červenať.
"Prestaň." oborím sa na neho a pristúpim k nemu.
"A s čím ?" spýta sa omámene.
"Žeby slintať ?" cvrknem mu do čela. Yuuki si začne rukou trieť postihnuté miesto a druhou si ma pritiahne k sebe a posadí si ma na svoje nohy. Obkročmo sa na neho otočím a zahľadím sa mu do očí.
"Si tak sexy." povie zastreným hlasom a pobozká ma na kľúčnu kosť.
"Yuuki prestaň." zavzdychám.
"Nepáči sa ti to ?" opýta sa ma a tentoraz sa mi prisaje na krk.
"Páči ale ja... ja sa proste bojím." zapriem sa rukami o jeho hruď v snahe ho od seba odtlačiť. Yuuki sa odo mňa odtiahne a ja v jeho očiach zbadám smútok. Vyčítavo si zahryznem do pery až mi z nej stečie potôčik krvi.
"Prepáč. Proste som sa neudržal. Mrzí ma to ,nemáš byť tak roztomilý." pohladí ma koncami prstov po hrudi a mne sa po tele rozíde mravenčenie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Liliana Liliana | 5. ledna 2013 v 22:30 | Reagovat

to sa vyvíja dosť zaujímavo :-) ...páči sa mi, že Yuki na Floa tak netlačí i keď som si nie stále istá či Yukimu možno dôverovať...teším sa na ďalší diel

2 Ellight Ellight | Web | 5. ledna 2013 v 23:24 | Reagovat

Yeah, nejroztomilejší povídka vůbec :'33 Hrozně krásný ;)) Jsem zvědavá na další.

3 Widlicka Widlicka | 6. ledna 2013 v 2:29 | Reagovat

Tak to jsem na Yukiho vážně zvědavá
Myslím, že Flo trochu s tou panikou přehání, nějaká pomluva, třebaže i pravdivá jej přeci nemůže rozbrečet. Vždyť s ním nic neměl, jen se líbali, nepustil ho k vodě tak proč hned brečet a obviňovat druhého, že ho chtěl využít?

4 katka katka | 6. ledna 2013 v 15:44 | Reagovat

Flo je zamilovaný proto je citlivý bylo to krásné snad jim to bude klapat :-)

5 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 6. ledna 2013 v 17:34 | Reagovat

Strašne super poviedka :D tešíme sa na ďalší diel :)

6 Ewilan Ewilan | Web | 9. ledna 2013 v 21:05 | Reagovat

nádherný :) už se těším na další :)

7 Tayo Hatake Tayo Hatake | Web | 10. ledna 2013 v 14:57 | Reagovat

Totálně suprovej díl!! Honéém další!! :33 ...moje nejoblíbenější povídka od tebe :)

8 Tayuš Tayuš | Web | 5. března 2013 v 14:15 | Reagovat

*Zajímalo by ji jak je možné že četla čtvrtej ale třetí teprve dneska* ... Um možná proto mě to tak mátlo.. :OOO.... Já jsem idiot, .. Gomenosai.. Idžem se zahrabať hluboko TT_TT  ...A říkám to znovu :D ..suprové! :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama