◄Záhada vlka VIII.►

22. prosince 2012 v 14:21 | *DiDi* |  Záhada vlka
Tak a je tu pokračovanie :D V dnešnej kapitole sa dozviete ,čo sa stalo so Zittom ( keďže to každého zaujíma a určite ste napetý ako to dopadne ) Myslím ,že ste takíto pokračovanie určite nečakali ;D Vaša DiDi*
Venované : Miku a Ase, Li, Katke :) Užite si to ;*

Záhada vlka 8.

"Takže je to pravda." vydýchne prekvapene. Asi tomu veľmi neveril.
"To neznamená ,že ťa stále nemôžem roztrhať." vycerím na neho zuby a zavrčím. Nasucho preglgne a ja cítim ako sa mi oči zmenia na vlčie. Radšej toho nechám a ostanem v ľudskej forme. Nerobí mi moc dobre byť v tejto poloforme.
"Musíš ma stále tak desiť." pípne potichu ,takže to skoro nezačujem.
"Musím. Je to zábava." prikývnem a zaškerím sa.
"Pre teba. Všetci sú kvôli tebe mŕtvy a ty si tu zo mňa bez problémov uťahuješ. To ti ich vôbec nie je ľúto ?" oborí sa na mňa.
"Malo by byť ? Keby som to neurobil zabili by oni nás. Mimo to mi ,ak si si nevšimol postrelili mi brata." oponujem mu.
"Tak prečo si ho tam len tak nechal." On ma snáď hodlá poučovať ! Ešte raz a prisahám ,že sa neudržím.
"To nie je tvoja vec." zavrčím na neho.
"Ale je. Čím viac ťa budem zabávať ,tým mám väčšiu šancu ostať nažive." povie a ja sa rozosmejem.
"Nemyslíš ,že keby som ťa chcel zabiť urobím to už dávno ?" vysvetlím na jeho nechápavý výraz.
"Ako podľa teba mám myslieť ,keď rovno predo mnou sedí krvilačný vlkodlak." odfrkne si. Zaškerím sa. Práve ma niečo zákerné napadlo. Rýchlo sa postavím a prídem k nemu bližšie na dĺžku asi takých tridsiatich centimetrov a posadím sa.
"Až teraz, sedím rovno pred tebou." zaškerím sa.
"Ch-cho-choď s-sp-spä-ť." vydesene začne koktať a sunúť sa dozadu. Chytím ho za ruku a tým ho donútim zastaviť. Zdvihne ku mne vydesený pohľad a v očiach sa mu zalesknú slzy.
"Ty sa ma fakt bojíš ?" zakrútim neveriacky hlavou.
"Prosím pusť." pípne potichu a ja cítim v jeho hlase slzy. Pustím ho a postavím sa. Nebudem ho ďalej strašiť ešte by si mohol viac ublížiť. Mimo to musím rýchlo nájsť Zitta. Ináč stratím jeho stopu a budem sa musieť prezradiť. Rýchlo sa premením a rozbehnem sa lesom späť k mítine. Zastavím sa tesne pred ňou a porozhliadnem. Nikde nikto. Jediným znakom toho čo sa tu udialo je krv na zemi a zápach krvi. Opatrne vyjdem z krovia a rozbehnem sa do stredu mítiny. Priložím ňufák k zemi a nasajem pach krvi. Zittovej krvi ako hneď zistím. Na nič nečakám a rozbehnem sa po stope, kým ju zas stratím. Čo sa mi aj pár krát podarí ,no znova sa mi ju podarí chytiť a ja sa rozbehnem lesom. Dôjdem až k nejakej chovnej stanici ,ktorá je hneď za lesom a kde stopa končí. Premením sa na človeka a vyjdem z krovia. Upravím si pokrčené oblečenie a potichu sa rozídem dopredu. Nikoho nevidím, no cítim tu mnoho pachov ,ktoré nepatria nikomu koho poznám. Dôjdem až k veľkým vrátam ,ktoré sa zrazu s hlukom otvoria. Rýchlo od nich odskočím a schovám sa za najbližší roh. Z vrát vyjde vysoký chlap s dlhými striebornými vlasmi a ľadovo modrým pohľadom. Chvíľu sa obzerá po okolí ,než sa rozíde smerom k lesu na opačnej strane ako som prišiel a tesne pred ním sa premení. Hľadím za ním ,až kým vo svojej vlčej podobe nezmizne v lese. Potom ešte chvíľu čakám ,než sa konečne rozhýbem a vystúpim zo svojho úkrytu. Prejdem k tým masívnym vrátam a nakuknem dovnútra. Vyzerá to ako menšia stodola až na to ,že v nej nie sú žiadne zvieratá. Všade je len seno a prázdne konské boxy. Viac sa nahnem ,aby som videl dovnútra a pri menšej ohrade uvidím ošetrených vlkov v obkľúčení nejakých dospelých. Po chvíli v nich spoznám Kaoru, Tora, Kimiho, Saia a dokonca zbadám aj Zitta ,ktorému sa práve nejaká žena pokúša ošetriť postrelený bok a on ju len vydesene sleduje, keďže sa nemôže hnúť. Počkám kým ho ošetrí a on sa s námahou postaví.
"Počkaj maličký ešte by si nemal vstávať." začne ho tá žena ukľudňovať. Zitt jej samozrejme neodpovie a zmorene sa posadí.
"Ako sa vlastne voláš ?" priblíži sa k nemu jeden z mužov stojacích neďaleko a len čo sa pohne Zitt na neho výhražne zavrčí. Chlapa to očividne nezastaví a kľakne si až k nemu. Zitt sa od neho kúsok odtiahne a vycerí na neho zuby. Už na nič nečakám a potichu vojdem dnu. Urobím sotva pár krokov a všetky pohľady sa stočia na mňa. Nevšímam si ich a pohľadom vyhľadám ten Zittov. Ten ako náhle ma spozoruje ,rozbehne sa ku mne. Kľaknem si a roztvorím náruč. Zitt dobehne až ku mne a ja ho starostlivo objímem dávajúc pozor na jeho zranenie.
"Riskuješ." prehovorí ku mne myšlienkami Zitt.
"Pre teba čokoľvek." zašepcem. Zitt mi oblizne tvár a ja ho pohladím medzi ušami.
"Bál som sa o teba." poviem trochu viac nahlas ,takže to určite začuli aj ostatní vďaka vlčiemu sluchu.
"To je tvoj vlk ?" ozve sa jeden z mužov potom čo mu Sai niečo zašepce.
"Áno." prikývnem a postavím sa. Zitt sa postaví tesne predo mňa a výhražne zavrčí.
"Zitt, upokoj sa." pohladím ho. Okamžite sa skľudní a posadí sa pred moje nohy za čo schytá pár prekvapených výrazov.
"Mal by si si na neho dávať väčší pozor. Postrelili ho." pokarhá ma ďalší.
,Povedz ,že som ti utiekol alebo ,že žijem v lese a ty sa o mňa len občas staráš.´ podstrčí mi Zitt svoje myšlienky. Dúfam, že na to skočia.
"Síce je to môj vlk ,no žije v lese a tak ho nemôžem stále kontrolovať." zaklamem.
"V tom prípade dúfam ,že sa o neho aspoň teraz postaráš ,keďže je zranený aj keby som bol pokojnejší ,ak by ostal tu." povie a Zitt sa pri jeho posledných slovách naježí.
"Pokoj." zaťahám ho za ucho. Upokojí sa a vráti sa do pôvodnej polohy ,no aj tak ešte raz výhražne na muža zavrčí. Dúfam, že to bude stačiť ako jasný nesúhlas.
"Počuli ste odpoveď." prehovorím rázne.
"Bohužiaľ. Aj tak by ma zaujímalo ako sa tak náhle zjavil. Mimo to, nikdy som nevidel takého odťažitého vlka. Zle si ho vychoval." povie mi a ja sa sotva udržím ,aby som sa nepremenil a nevrhol sa na neho.
"To je snáď moja vec." odseknem.
"Ako myslíš. Len dúfam ,že sa o neho dobre postaráš aspoň teraz ,keď je zranený. Nemal by si ho púšťať do lesa." poučuje ma. To si snáď myslí ,že som decko a nedokážem sa postarať o vlastného brata. Aj keď to vlastne nevie ,ale nemá právo ma poučovať ,keď ma ani nepozná a Zitta už vôbec.
"O to sa nemusíte báť." poviem pokojne aj keď vôbec pokojný nie som, no vďaka Zittovi sa držím. Zitt to pochopí ako koniec rozhovoru -vlastne aj ja - a rozbehne sa krívajúc k otvoreným vrátam. Dobehnem ho a zastavím ho. Opatrne si ho vyzdvihnem na ruky a on sa o mňa vďačne oprie.
"Dávajte na seba pozor." zakričí za nami ten chlap. Neodpoviem a aj so Zittom na rukách sa rozbehnem smerom k lesu. Vstúpim doň a spomalím tempo. Zitt zrazu zakňučí.
"Čo je ?" opýtam sa ho rozrušene.
"Cítim krv." povie a zoskočí. Trochu sa zapotáca až nakoniec spadne na zadok. Pomôžem mu vstať a premením sa. Sme už dosť ďaleko ,takže spolieham na to ,že aj keby nás sledovali ,moju premenu nemaj šancu zbadať. Zitt priloží ňufák k zemi a ja nasledujem jeho príkladu. hneď mi do nosa udrie silný zápach krvi. Pomaly sa po ňom rozídem a Zitt sa drží v tesnom závese za mnou. Potichu pribehnem k skalám a opatrne na nich vyleziem. Zitt ostane stáť pod nimi ,keďže so svojimi zraneniami ani ďalej nemôže. Obozretne vykuknem a zbadám toho malého lovca ležiaceho v bezvedomí pod skalami a jemu veľmi podobného chlapca ,ktorý sa nad ním vydesene skláňa. Nastražím uši a započúvam sa do slov ,ktoré práve vychádzajú z jeho úst.
"Preboha ,Teuki !" odhrnie mu vydesene vlasy z tváre a zhrozí sa nad veľkou ranou v oblasti spánku.
"Ja som ti vravel ,že sa nemáš zahrávať s lovcami, no ty si ma ako vždy nepočúval. Mal som sa viac snažiť ťa zastaviť." rozplače sa a položí svoju tvár na Teukiho hruď. Nevydržím to a rozhodnem sa riskovať. Vyjdem alebo skôr vyleziem zo svojho úkrytu a zoskočím zo skál tesne vedľa nich.
"V-vl-vlk." vydesene sa skrčí chlapec. Nereagujem na to a priblížim sa k Teukimu. Vydesený chlapec sa aj napriek svojmu strachu postaví pred zraneného chlapca a zatarasí mi tak cestu vlastním telom. Zrazu sa ozve zavrčanie a Zitt ,ktorý pravdepodobne musel skaly obísť sa zjaví vedľa mňa.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Kto bude uke ??

Jake
Sai

Komentáře

1 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 22. prosince 2012 v 15:35 | Reagovat

Juuuuuuj super diel :D :D super píšeš tešíme sa na ďalší :D

2 Liliana Liliana | 22. prosince 2012 v 16:50 | Reagovat

čím ďalej, tým je to lepšie :-D ...už sa nemôžem dočkať pokračovania :-)

3 katka katka | 22. prosince 2012 v 23:00 | Reagovat

samé nebezpečí , skvělý díl mohli by se skamarádit ale kdo tomu malému ublížil , tolik otázek tak jen doufám že brzo bude nový dil :-D

4 Widlicka Widlicka | 4. ledna 2013 v 10:34 | Reagovat

Waaaaauuuu :-P
tohle bude ještě moooc zajímavé :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama