Forsit Amor - 1.kapitola

17. listopadu 2012 v 18:05 | *DiDi* |  Forsit Amor
Kedže ste ma potešili vašimi kladnými a nadšenými komentármi k infu pridávam 1. diel už dnes :D Dúfam ,že svoje komentáre splníte a prečítate si ju ;D Budem rada za každý komentár *w* Vaša DiDi

FORSIT AMOR - 1. KAPITOLA

"Takže študenti rád by som vám predstavil vášho dočasného nového spolužiaka a taktiež výmenného študenta z Akadémie ,ktorý tu teraz bude namiesto Satoshiho." dokončil predstavovanie nového študenta profesor Green a pokynul smerom k dverám. Tie sa následne otvoril a do vnútra vošiel stredne vysoký chlapec so zlatohnedými vlasmi a orieškovými očami. Na moment sa mi zastavil dych. Nikdy som neveril na lásku na prvý pohľad ,no tento chlapec ma fakt oslnil. ,Aj tak u neho nebudem mať šancu.´ pomyslím si. Ja s mojimi nevýraznými 162 centimetrami, hnedými vlasmi a čiernymi očami zapadám medzi obyčajných ľudí ,keď nie nižšie.
"Ahojte, som Yuuki Moshibari a mám 16. Hrajem na gitaru a to je tak všetko." predstaví sa stručne a mne mysľou prebehne jediné ,má tak nádherný hlas´.
"Máte nejaké otázky ?" spýta sa profesor žiakov a všetky dievčenské ruky sú ihneď hore.
"Máš dievča ?" spýta sa Mary, najväčšia kráska triedy a vlastne aj školy.
"Nie a ani nechcem." odbije ju hneď Yuuki a moje srdce poskočí radosťou. ,Možno je ako ja.´ pomyslím si ,no vzápätí by som si za tú hlúpu myšlienku najradšej nafackoval.
"Prečo, si snáď gay ?" opýta sa Selina so zhnuseným v hlase. Ako by som to povedal, triedna mrcha. Minule ,keď ju jeden chlapec odmietol rozhlásila o ňom ,že je gay. Chudák, nechcel by som sa jej dostať do drápov. Jediná výhoda mojej obyčajnosti a menejcennosti.
"Máš s tým snáď problém ? A aj keby som nebol ,o teba nezavadím ani len šnúrkou od topánky." oplatí jej to Yuuki a ona sa s diabolským pohľadom od neho odvráti na znak znechutenia.
"Len dúfam, že to od teba nechytím." pridá sa k jej názoru Ienzo. Už dlho je do nej zaľúbený a ona to vie ,takže to plne využíva.
"Radšej to už ukončíme. Dnes sú v škole všetci a tak nechám na tebe výber svojho nového miesta. Posaď sa kde chceš." dodá učiteľ ,keď si všimne ako sa Yuuki začal obzerať po triede. Jeho pohľad nakoniec spočinie na mne a on sa pousmeje. Skoro mi prestane byť srdce z toho jeho nádherného úsmevu. Radšej skloním hlavu, aby nevidel ako sa červenám a znova začítam do poznámok z dejepisu. Po chvíli na lavicu vedľa mňa dopadne taška a ja prekvapene zdvihnem hlavu. Je to on a len čo si všimne môjho pohľadu pousmeje sa na mňa.
"Nevadí ?" spýta sa ma a ja len záporne pokývam hlavou a obrátim sa späť k poznámkam. Yuuki sa posadí a na lavicu si položí učebnicu a malý zápisník.
"Som Yuuki, ty ?" opýta sa ma šeptom.
"Flo." odpoviem len, rovnakou hlasitosťou.
"Máš krásne meno." povie potichu, no na to už nemám čo odpovedať ,keďže mi po vyslovení tej jednej jedinej vety z jeho krásnych úst došli slová.
"Požičiaš mi potom prosím zošity ? Rád by som si prešiel o koľko ste dopredu a odpísal si niektoré látky." poprosí ma. Mlčky prikývnem a posuniem mu môj zošit z dejepisu. Stručne ho prelistuje a potom si niečo poznačí do notesu.
"Vďaka." poďakuje mi a zošit mi posunie späť. Prikývnem ,že som ho počul a zošit si vezmem.
"Ty asi nebudeš moc výrečný ,čo ? Ale vieš čo ? Mne to vôbec nevadí." pokračuje vo svojom monológu a ja mám pocit ,že mi vybuchne hlava.
"Nie." poviem trochu viac nahlas a spolužiaci predo mnou sa zvedavo otočia, no stačí jeden pohľad z Yuukiho strany a ihneď sa znova otočia.
"Ty si snáď jediný normálny v tejto triede." povie. Ironicky sa na neho pozriem a znova sa začnem venovať výkladu učiteľa ,ktorý ani neviem kedy začal. O pár minút neskôr zazvoní na prestávku a ja len prekvapene zamrkám. Nezbehlo to nejak rýchlo ?! Všetci sa postavia a učiteľ odíde z triedy. Okamžite sa začne živý hovor a Yuukiho si už radšej nikto nevšíma. Vymením si učebnice a podám Yuukimu svoj rozvrh, keďže som si všimol ,že ho nedostal.
"Vďaka." usmeje sa na mňa rozvrh si odo mňa zoberie.
"Hmm, takže biológia tú fakt neznášam." povzdychne si.
"Prečo ?" spýtam sa potichu a v duchu premýšľam nad tým čo ma to napadlo sa ho niečo opýtať.
"Vieš ,že ani neviem." zasmeje sa a opäť sa na mňa pozrie svojim prenikavým pohľadom.
"A čo ty ?" opýta sa ma.
"Čo ja ?" nepochopím.
"No ,že či ju máš rád ? Biológiu." vysvetlí mi a ja len myknem plecami. Školu moc nemusím ,ale keďže nemám žiadnych priateľov väčšinu času sa učím.
"To nie je žiadna odpoveď, ale čo už. Kde vlastne bývaš ? Mohli by sme ísť spolu domov. Vieš, ešte sa tu veľmi nevyznám." vychrlí na mňa a ja sotva postihnem čo povedal.
"Bývam v staršej časti za parkom." poviem len.
"To je super, ja tiež. To znamená ,že sme susedia. Chodíš do školy na obedy ? Pretože ja nie ,ale keď chceš rád ťa počkám." zaujímalo by ma ako dokáže tak rýchlo hovoriť.
"Nechodím." poviem stručne.
"To je skvelé. Tak teda pôjdeme spolu ,dobre ?" usmeje sa na mňa.
"Fajn." prikývnem. Zbytok dňa s ním už veľmi nehovorím a radšej sa venujem škole. Konečne posledné zvonenie a ja vyjdem z triedy. Prezujem sa a vybehnem pred školu. Okamžite ku mne pribehne vysmiaty Yuuki a spolu sa rozíde cez park domov.
"Vieš čo Flo ? Zajtra ťa vyzdvihnem a pôjdeme spolu do školy. Len mi musíš ukázať ,kde bývaš." zazubí sa na mňa.
"Tak dobre." povzdychnem si a idem ďalej. Yuuki zrazu pribehne k jednému domu a ja zistím ,že sme bohužiaľ susedia ,keďže bývam hneď vedľa neho. Počkám kým podíde k dverám a pribehnem k tým našim. Nemáme plot a tak mi stačí prejsť cez ulicu a chodníkom sa dostanem až k dverám. Vytiahnem kľúče a odomknem si.
"Tak zajtra !!" zakričí na mňa ešte Yuuki ,kým zájde dnu. Pousmejem sa a otvorím dvere. Okamžite na mňa niekto skočí a ja zistím ,že je to moja strelená mladšia sesternica.
"Elis, čo tu robíš ?" podivím sa. Nevedel som ,že príde.
"Hovoríš ako keby si ma tu nevidel rád. U nás v škole máme jarné prázdniny a tak som sa rozhodla navštíviť svojho milovaného bratrančeka." zazubí sa na mňa a objíme ma.
"Skôr chceš znova robiť pokusy s mojimi vlasmi." povzdychnem si ,no tiež ju objímem.
"Aj to je dôvod mojej návštevy. Tak poď musím ti ukázať ,čo som ti priniesla z Londýna." chytí ma s úsmevom za ruku a tiahne ma po schodoch do mojej izby. Tam mi vezme z pliec tašku a hodí ju do kúta a mňa donúti sadnúť si na posteľ. Potom z pod postele vytiahne tašku a z nej vyberie červenú kockovanú košeľu a červené tenisky značky CONVERS.
"Tadá !" zakričí a zamáva mi nimi pred očami.
"Ak si myslíš ,že si dám toto na seba ,si na veľkom omyle." zarazím jej radostné výkriky.
"Ale no ták Flo, predsa musíš byť sexy ,keď chceš loviť chalanov." vykúzli psie oči.
"Ja a sexy ? Ty si sa snáď pomiatla." zakývam hlavou ,premýšľajúc nad jej mentálnym stavom.
"No dovoľ. Keby si nebol môj bratranec skočím po tebe. Mimo to stačí pár krát strihnúť s nožnicami a nik ti neodolá." usmeje sa.
"Nič mi s vlasmi robiť nebudeš." zdesím sa. Dobré poznám tie jej pokusy.
"Ale Flóó už som sa to naučila ,uvidíš." spraví tie najdokonalejšie psie oči aké dokáže a ja ako vždy podľahnem.
"Tak fajn, ale keď sa ti to nepodarí už ti to nikdy nedovolím." pohrozím jej.
"Neboj sa, budeš vyzerať skvele." povie.
"To si hovorila aj minule a ako to dopadlo." spomeniem si na to divné pestrofarebné číro čo mi spravila minule a zdesene sa zavrtím.
"Ale teraz to už naozaj viem. Bola som totiž na nejakých prednáškach, vieš." pochváli sa.
"Tak fajn. Kedy chceš začať ?" spýtam sa jej.
"Hneď !" vykríkne a z vrecka vytiahne nožnice a kadernícky hrebeň. Hoc s nevôľou sa posadím na stoličku pri písacom stole a zavriem oči. Fakt nechcem vidieť čo z toho nakoniec vzíde.
"Hotovo !" zahlási asi po pol hodine a podá mi zrkadlo. Pozriem sa doň a prekvapene zamrkám. Už to ani nie som ja. Vlasy mám ostrihané a presvetlené oranžovým melírom, ofinu roztrapatenú a zároveň nagélovanú dohora.
"Preboha !" zdesím sa.
"Aké preboha veď ti to svedčí." dá ruky v bok.
"Takto nemôžem ísť zo školy. Budú mať so mňa len srandu." postavím sa.
"O tom dosť pochybujem ak neveríš môžeme sa vsadiť. Ak vyhrám a nikto sa ti smiať nebude pozveš ma na pizzu a dovolíš mi trochu ti pozmeniť šatník. Ak vyhráš ty, vrátim ti to do pôvodného stavu a kúpim ti čokoľvek ako odškodné." vyhlási a podá mi ruku.
"Platí." okamžite súhlasím a potrasiem si s ňou rukou.
"Ale aby toho nebolo málo. Vyberiem ti čo si zajtra oblečieš." povie a než stihnem protestovať ,začne sa mi prehrabávať v skrini. Nakoniec z nej vytiahne tmavo fialové tričko so žlto-červeným nápisom a tmavé úzke rifle. K tomu pridá tú svoju červenú kockovanú košeľu a tenisky.
"Ešte doplnky." napadne ju a rýchlo odbehne. Za chvíľu sa vráti s príveskom big benu na tenkej striebornej retiazke a pridá ho k oblečeniu. Oprávnene sa zľaknem a začnem premýšľať o tom ako ju zabijem. Z premýšľania ma preruší zvonček. Neodvažujem sa ísť takto otvoriť a tak to za mňa spraví Elis. Nemám ani poňatia kto to môže byť a tak opatrne vyjdem z izby a potichu prejdem k schodisku a schovám sa za roh ,takže na mňa nie je vidieť ,no ja mám perfektný výhľad na vchodové dvere. Prekvapenie hľadím na svojho nového spolužiaka.
"Priniesol som Floovi zošit, je tu ?" nervózne prešliapne na mieste asi nečakal ,že otvorí niekto iný.
"Bohužiaľ tu teraz nie je ale ja mu ho s radosťou dám." povie Elis a ja jej v duchu musím poďakovať. Neviem ako by reagoval keby ma takto videl. Elis si od neho vezme zošit a pribuchne mu dvere rovno pred nosom. Zasmejem sa. To je presne ona.
"Flo už sa neschovávaj a povedz svojej milovanej sesterničke ,kto bol ten fešák ?" zakričí a ja len dúfam ,že to nebolo počuť až von.
"Len nový spolužiak." myknem plecami a vyleziem zo svojej skrýše.
"Vyzerá to ,že sa mu dosť páčiš." zamrká riasami a nakloní hlavu nabok.
"Nekecaj. Ja a páčiť sa mu ? Šak sa na mňa pozri. Čo sa mu na mne môže páčiť ?" opýtam sa jej popravde. Elis príde ku mne a pozrie sa mi do očí.
"Čo by ? Si krásny, múdry, milý, talentovaný chlapec s dobrým srdcom a zvodnými očami." pokrčí ramenami.
"No to určite." odfrknem si a vybehnem do svojej izby. Dvere jej zavriem priamo pred nosom a v zapätí sa po nich zveziem. Určite to hovorí len preto, že sme rodina. Doplazím sa k taške a vytiahnem z nich učebnice a začnem sa učiť. Vydrží mi to sotva slabú pol hodinku ,než knihu hodím späť do tašky a premením si učebnice na zajtra. Potom s povzdychom vstanem a dám si krátku sprchu ,než zaľahnem do postele. Ráno ma zobudí zbesilé klopanie na dvere. So zalepenými očami sa vytackám z postele a trhnem dverami. Za nimi stojí ako inak Elis a dožaduje sa vstupu.
"Čo chceš ? A koľko je vlastne hodím ?" zabručím rozospato.
"Nebruč ako medveď. Je presne šesť a ja ti musí pomôcť s účesom a oblečením predsa." rozhodí rukami. Pozriem na ňu ako na zjavenie a zavriem jej dvere rovno pred nosom. Znova na nich začne búšiť, takže mi neostáva nič iné len ju poslúchnuť. Otvorím jej dvere a ona po minulej skúsenosti radšej okamžite vbehne dnu a začne mi na na stoličku ukladať tie isté veci ako včera. Vďaka bohu ,že ich včera už vybrala inak by tu oxidovala už od piatej a to by som ešte k tomu musel všetko skúšať. Brr. Hrozná predstava. S povzdychom si začnem robiť posteľ a v papučiach zbehnem dole do kuchyne. K môjmu šťastiu si Elis privstala a spravila raňajky aj mne. Niekedy dokáže byť fakt milá, ale fakt len niekedy. Rýchlo do seba nasúkam raňajky a vybehnem schody späť na poschodie. Vojdem do izby a okamžite sú mi do ruky strčené všetky kúsky oblečenia aj s teniskami a príveskom a som nahnaný do kúpeľne ,aby som sa obliekol. Pomaly ,keďže nie som zvyknutý takto včasne vstávať sa začnem obliekať a nakoniec si dám na krk prívesok bigbanu. Košeľu si prehodím cez plece a rukou si prehrabnem teraz už krátke vlasy. Potom si ešte rýchlo vyčistím zuby a vyjdem z kúpeľne späť do izby ,kde už ma znova čaká Elis s hrebeňom v ruke a gélom na stole. S kňučaním -a to doslova - sa posadím na stoličku a nechám Elis robiť pokusy s mojimi vlasmi. Trvá jej to hodných dvadsať minút a je hotovo. Postavím sa vlepím jej rýchlu pusu na tvár a s taškou cez plece zbehnem dole. Tašku si prehodím na plece ,no potom zistím ,že na sebe nemám košeľu a tak tašku rýchlo zhodím a dám na seba košeľu a keď skontrolujem ,že ju mám dobre - pri mojom šťastí by som ju mal naopak- dám si na chrbát tašku. Elis mi podá tenisky a ja si ich pri pohľade na hodinky ,čo najrýchlejšie obujem. Je totiž trištvrte na osem a cesta do školy trvá odtiaľto desať minút ,keď nie je veľká premávka. Zrazu niekto zazvoní.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ewilan Ewilan | Web | 17. listopadu 2012 v 19:33 | Reagovat

možná mám dokonce první koment xDD skvělý ;) piš dál, těším se na další díl xDD

2 Tayo Hatake Tayo Hatake | Web | 18. listopadu 2012 v 10:18 | Reagovat

Ůůůůů.... *3* ...Dokonalé!!
*má novou oblíbenou povídku*
Naprosto mě to odrovnalo,i přestože v slovenštině skoro nic nečtu tak tohle mě totálně uchvítilo.Moc se ti to povedlo a je to nádherné!Dokonalý námět,dokonale zpracované ...prostě...Kya! Honem další díleček!!Prosím!! ^w^

3 Ellight Ellight | Web | 18. listopadu 2012 v 10:52 | Reagovat

yay, to vypadá zajímavě, dokonale, úžasně! to bude určitě dokonalý, nemůžu se dočkat dalšího dílu :)

4 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 18. listopadu 2012 v 11:18 | Reagovat

zaujímavá poviedka :) :D :D tešíme sa na ďalší diel :)

5 Li Li | 18. listopadu 2012 v 19:11 | Reagovat

tak za prvé prosím rýchlo ďalšiu časť ;-)...ako sa dalo očakávať je to úžasné..tak šup šup s novým dielom :-D

6 Drakushka Drakushka | Web | 20. listopadu 2012 v 6:42 | Reagovat

Krásný dílek,na povídku jsem se moc těšila.A nebyla jsem ani trochu zklamána. :) Moc se těším jak to bude pokračovat.Honem další dílek. :)

7 katka katka | 20. listopadu 2012 v 10:40 | Reagovat

paráda obdivuji Elis mě by ráno dřív nikdo nenastartoval , jsem moc zvědavá jaké budou reakce obzvlášť jedná :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama