2. komentárová poviedka

17. července 2012 v 17:09 | *DiDi* |  komentárové poviedky alias tie pri ktorých mi uletela múza
Táák a prestávam mať nápady a preto tu dávam komentárovú poviedku ;D A nezabudnite vaše komentáre musia na seba naväzovať =DD *DiDi*


16.9.

Milý denníček,

dnes je všetko akési divne. Neviem prečo. Mám proste pocit ,že sa niečo stane. Niečo zlé.
Je to šialené. Nemám dôvod na to byť nervózny. Ako vždy sa jednoducho nadýchnem a proste vojdem. Ako vždy. Nie je to po prvýkrát čo sa sťahujeme , no aj tak som si ešte nezvykol na to ako ma za každým odznova predstavujú. Vždy si tam potom nájdem priateľov a o pol roka ich zase opustím. Tak to je to vždy. Práve preto som sa rozhodol ,že tento raz nasadím ľadovú masku pod ,ktorú sa nik nedostane. Bude to síce ťažké ale aspoň nie tak ako lúčenie sa s priateľmi o ktorých viem ,že ich už nikdy neuvidím. Takže plán už mám vymyslený ,no aj tak sa mi ešte nechce spať. Hodiny ukazujú pol jednej a ja by som už asi mal prestať písať a spať...

Matthew Sparks prestal písať. Uprene sa zadíval na to čo napísal a zamračil sa. Odkedy sa on, Matthew Sparks, bojí nových začiatkov ? Odkedy sa vôbec niečoho bojí ? Zaklapol denník a následne ho položil na drevený stolík vedľa postele. Pozrel sa na hodinky. Prekvapene zamrkal, odvtedy ako začal písať ubehli už tri hodiny. Vedel ,že teraz už nezaspí. A tak podišiel ku veľkej mahagónovej skrini a otvoril ju. Začal sa v nej prehrabávať až z nej nakoniec vytiahol čierne úzke jeansy a tmavo fialové tričko s krátkym rukávom. Nepotreboval sa pozrieť do ozdobného zrkadla so zlatým rámom nad čerešňovým písacím stolíkom - vedel ,čo uvidí. Uvidí seba, sexy chalana, štíhleho hnedovláska s čokoládovými očami, ktorého by chcela každá baba len pre seba. Všetko tak ako vždy až na jeden malý detail. Ešte musí zasunúť svoje tesáky ,ktoré nedočkavo prahnú po krvi. Zamračil sa. ,Budem sa musieť čo najskôr poriadne nasýtiť inak sa neovládnem a všetci zbadajú že so mnou nie je niečo v poriadku.' Vyliezol z okna a začal šplhať na strechu. Tam sa potichu blížil až k nič netušiacim bielim holubiciam a keď to najmenej čakali schytil ich pod krkom tak ,že sa nemohli brániť a zahryzol do nich tesáky.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lost Bloody Rose Lost Bloody Rose | E-mail | Web | 17. července 2012 v 18:06 | Reagovat

Jakmile ucítil krev začal sát. Miloval krev, ale věděl, že kdyby vysál krev člověku, už by to nebyl on... Jakmile tam nezbyla ani kapka krve ohodil bezvládné tělo holuba na zem a zase se vrátil do pokoje. Protáhl si pořádně záda a zadíval se na svůj odraz. Na tváři se mu vykouzlil úsměv. Nakonec si šel lehnout, ale neusnul... Pouze přemýšlel... Věděl, že ho něco čeká... Něco co si ještě doposud nepředstavil...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama