Tamashi no Hikari - 4.kapitola

10. června 2012 v 12:07 | *DiDi* |  Tamashi no Hikari
Tak a po dlhej dobe vám tu hodím nový diel TnH :D

"Čože ?!" skríkli Yuri s Miku naraz.
"A kto vyhral podľa vás ?" uchechtol sa Saye.
"Ja !" švihli po sebe obaja pohľadom.
"Tak vidíte." utvrdil môj a Asyn názor Saye.
"Budeme bojovať znova." založil si ruky na hrudi Yuri a provokatívne pozdvihol hlavu.
"Kľudne, aj tak znova prehráš." trpko sa Miku zasmiala.
"Pokiaľ nevieš toto bola remíza." vyplazil jej Yuri jazyk.
"Obaja prestaňte ! K ničomu to nevedie !" postavila sa Asa medzi nich.
"Chováte sa ako rozhádaní manželia." povzdychla som si.
"No dovoľ." dupla Miku nohou.
"Ty sa radšej ani neozývaj." pozrel Saye na Yuriho ,ktorý sa už nadychoval na odpoveď.
"Prestanete sa už konečne hádať." prehovoril niekto vedľa nich. Všetci sa tam ako na povel pozreli a stuhli.
"Zef-sensei !" zvolali všetci naraz a ukázali na šedovláska.
"Kedy ste sem prišli ?" nechápala som.
"Stojím tu skoro desať minút." odpovedal s nezvyčajným kľudom Zefro.
"To len vy ste sa tu toľko hádali ,že ste si nás vôbec nevšimli." pustil sa do rozhovoru niekto ďalší. Všetci otočili hlavu na druhú stranu a uvideli niekoho koho vôbec nečakali.
"Kurama-sensei !" prekvapene sme všetci skríkli.
"Asi by ste fakt mali viac trénovať svoju pozornosť. Nechápem ako jedni z najlepších ninjou Nigarfie môžu byť tak nechápaví." skonštatoval Zef-sensei.
"No dovoľ ! Ty nás trénuješ ,takže je to tvoja vina." obvinila som ho.
"Vraj moja, keby ste ma viac počúvali a menej odvrávali tak ,by ste nemuseli hádzať vinu na mňa." odsekol náš šišatý sensei.
"To skôr vy hádžete vinu na nás." zamumlal Saye.
"Presne." pritakala Kim.
"Toto nemá konca." povzdychla si Kurama-sensei.
"To mi vlastne pripomína, čo tu robíte sensei ?" spýtal sa Yuri a tak na seba zvrtol všetku pozornosť.
"Čoby stojím." zaškerila sa sensei.
"Myslí tým - ako to ,že nie ste na misii." objasnila jeho otázku Asa.
"Mno viete, nakoniec na ňu poslali niekoho iného." vysvetlila Kurama-sensei.
"Aha." vypadlo zo mňa.
"Sensei ?" oslovila Kim šišáka.
"Hmmm." zameral na ňu svoju pozornosť sensei.
"Kedy budeme mať konečne nejakú misiu ?" posťažovala sa Kim.
"Presne, už dlho sme žiadnu nemali." pridal sa k nej Saye a ja som len súhlasne pokývala hlavou.
"Vlastne hneď teraz." povedal.
"Ako to ?" nepochopila som.
"Máme sa ihneď zastaviť za Yujinkage. Má pre nás misiu a tiež pre vás." objasnil konečne a tiež prezradil ostatným.
"Konečne nejaká akcia." zvolala Miku.
♦•♦•♦○♦•♦•♦
Zefro-sensei zaklopal a na vyzvanie Yujinkageho vošiel. My sme sa nahrnuli dnu a druhý tím s nami. Uklonili sme sa Yujinkagemu na pozdrav ( a tiež znak úcty xD ) a postavili sme sa aj so senseimi vedľa seba.
"Máte pre nás misiu Yujinkage-sama ?" opýtal sa zdvorilo Zef-sensei.
"Áno mám a tiež mám misiu pre tým 16." povedal a prešiel pohľadom Miku, Asu a Yuriho.
"A akú ?" chcela som vedieť viac.
"Ako vidím vôbec si sa nezmenila od kedy sme sa naposledy videli. Stále sa do všetkého hrnieš rýchlosťou geparda a keď niekto od teba niečo chce zrazu stíchneš." zasmial sa Yujinkage a ja som sa zatvárila ako anjelik.
"Presne, to si celá ty." zaškeril sa Saye.
"Miku, môžeš ?" pozrela som sa na Miku a tá na mňa sprisahanecky mrkla. Prešla k Saye a buchla ho knihou po hlave.
"Odkiaľ máš sakra tú knihu ?!" trel si Saye hrču na hlave a zlovestne tekal pohľadom po mne a Miku.
"Aká je vlastne tá naša misia ?" konečne nejaká logická otázka. Vďaka Kim.
"Na susednú dedinu v posledných dňoch zaútočili nejaký cudzí ninjovia..." nedopovedal pretože mu Kim skočila do reči.
"To ich máme chrániť alebo sa zapojiť do boja ?" prerušila ho.
"Nie a neskáč mi do reči." zle sa na ňu Yujinkage pozrel a Kim sa radšej schovala za senseia.
"Budete prosím pokračovať." pípla som.
"Iste. Ako som hovoril na tú dedinu zaútočili ninjovia ,no ninjovia tejto dediny ich vyhnali. No problém je v tom ,že aj keď ich zahnali, môžu sa vrátiť a keďže je väčšina ninjou zranená, nemá kto chrániť dcéru veliteľa tejto dediny ,lepšie povedané dcéru Fujinkageho. Preto nás Fujinkage požiadal ,aby sme jeho dcéru Lunu bezpečne dopravili do našej dediny a chránili ju tu ,kým nebude v ich dedine bezpečno." objasnil nám našu misiu Yujinkage.
"Takže máme ísť tam, vyzdvihnúť dcéru Fujinkageho Lunu a bezpečne ju dopraviť do Nigarfie." zhrnul to Saye a Kage len prikývol.
"A čo naša misia ?" opýtala sa Miku.
"Oh, iste. Od vás potrebujem ,aby ste do vedľajšej dediny priniesli tento zvitok. Sú v ňom veľmi cenné informácie ,takže po vás respektíve po tom zvitku pôjdu ninjovia z iných dedín ,ktorí ho budú chcieť získať. Tento zvitok musíte predať Jahinkagemu a vziať od neho zvitok pre nás." vysvetlil Yujinkage misiu druhému tímu.
"Hai !" zvolal Yuri.
"A čo je v tom zvitku tak cenné ?" spýtala sa Asa. Musím sa priznať ,aj mňa to dosť zaujíma.
"Síce ,by som vám to nemal povedať, no ako vás poznám určite ,by ste ma s tým potom celý čas otravovali. V tom zvitku sú spísané tajné jutsu ,ktoré sú zakázané používať." povedal potichu tak ,aby sme to mali šancu počuť len my.
"A kedy máme vlastne vyraziť ?" opýtala sa Kim a vykukla spoza senseiovho chrbta.
"Obe tímy vyrazia zajtra ráno a nechcem počuť žiadne námietky." prešiel nás pohľadom.
"HAI !!" zakričali sme všetci zborovo.
"A kedy nám dáte ten zvitok ?" chcel vedieť Yuri.
"Zajtra ráno ho odovzdám Kurame. Nejaké ďalšie otázky ?" oznámil a zároveň sa opýtal.
"Nie Yujinkage-sama." prehovorila som konečne sama a poklonila som sa. Ostatní hneď po mne a nakoniec senseiovia. Saye otvoril dvere a aj s Yurim vyšiel von.
"Viete vy vôbec o tom ,že dievčatá majú prednosť ?!" odfrkla si Kim.
"Dievčatá áno ale ty nie." vyplazil jej Yuri jazyk a rýchlo sa rozbehol preč ,keď uvidel jej nenávistný pohľad. Kim sa ihneď rozbehla za ním a senseiovia sa zázračne niekam vyparili. A tak sme tam ostali len mi. Teda ja, Saye, Miku a Asa.
"Tss, len tak sa vyparia a nás tu nechajú." ozvala sa ako prvá Miku.
"Čo budeme teraz robiť ?" povzdychla si Asa.
"Ja neviem, čo navrhujete ?" pokrčila som ramenami.
"Čo keby sme zašli na piknik?" navrhol Saye.
"To je dobrý nápad." pokývala súhlasne Asa hlavou.
"Áno, to je." pridala sa k jeho nápadu Miku.
"Tak na čo tu potom ešte stojíme, ide sa hľadať nejaké jedlo." povedala som a vykročila som vpred. Tí traja ma okamžite nasledovali. Zastali sme až pred domom Miku a Asy. Miku s Asou vošli dnu a my so Saye sme šli hneď za nimi. Začala som sa obzerať okolo. Vlastne je toto po prvý krát čo som u nich doma a ako som si stihla všimnúť Saye tiež.
"Našla som len chlieb a banány !" zvolala Miku a vykukla z kuchyne.
"Ja mám džem !" ozvalo sa z miestnosti ,kde som tipovala komoru.
"To bude stačiť." zasmiala som sa. Miku prikývla a šla nájsť niečo do čoho ,by sme potom mohli všetko jedlo dať.
"Asa ?" zakričala na Asu Miku a z komory vykukla Asa.
"Áno ?" spýtala sa.
"Do čoho to vlastne dáme ?" odpovedala jej na otázku otázkou Miku.
"Počkaj chvíľu." povedala Asa a zaliezla späť. Po chvíli znovu vyšla z komory s prúteným košíkom v ruke a postavila sa k nám.
"A čo teraz ?" spýtala som sa.
"Ešte ,by sme mali ísť po nejaké jedlo mi, nemyslíš ?" pozrel na mňa Saye.
"No jasné." zaškerila som sa a poškrabala som sa po hlave.
"A ku komu najprv ?" opýtala sa Miku.
"Ja neviem. Kto z vás býva bližšie ?" odpovedala Asa na jej otázku otázkou.
"Saye." "Ja." povedali sme so Saye naraz.
"Takže k Saye." zasmiala sa Miku a už nás tiahla von pred dom.
"Kde vlastne bývaš ?" otočila sa Asa na Saye.
"Nikde ďaleko." zasmial sa Saye tajomne.
"V tom prípade nás veď." zahákla som sa mu na ruku a náš svadobný pochod mohol vyraziť.
"Tam tam ta dá tam tam ta dá..." začala Miku spievať a my sme sa k nej okamžite pridali. Prechádzali sme ulicami a ľudia sa na nás celý čas otáčali. No to ,by sme neboli my, keby nám to nebolo jedno. Zrazu sa od nás Asa oddelila a skríkla:
"Kto tam bude prvý !" zakričala a začala utekať pozdĺž ulicou.
"Vie vôbec kde bývaš ?" otočila som sa na Saye.
"O tom dosť pochybujem. Nikdy v našej štvrti nebola." pokrčil ramenami. Pozreli sme s Miku na seba a rozutekali sme sa ulicou. Saye sa po chvíli spamätal a rozbehol sa za nami. O chvíľu sme uvideli Asu. Sedela pod sakurov a pozorne sledovala cestu.
"Konečne ste tu. Už som si myslela ,že ste na mňa zabudli." povzdychla si ,no nevyzerala ,že by sa jej chcelo odtiaľ vstať.
"Na teba sa predsa zabudnúť nedá. Kto by nám potom varil." zazubila sa Miku.
"To je teda fakt." začala som sa smiať. Saye sa na mňa ironicky pozrel a rozchechtal sa tiež. Nakoniec sa k nám pridala aj Asa a všetci sme sa tam asi 10 minút rechtali ako cvoci.
"Nezabudli sme na niečo ?" zamyslela som sa na chvíľu a všetci sa na mňa udivene pozreli.
"No jasné. Chceli sme ísť k Saye." buchla som sa do čela.
"Niééé ja nikam nejdem. Tu je tak príjemne." po potiahla Asa.
"Mám nápad." víťazne sa Miku usmiala a vytiahla z tašky štyri banány a džem. Každému z nás podala jeden a sama si jeden nechala. Potom otvorila džem a postavila ho na zem pred seba. Posadali sme si okolo nádoby na džem a otvorili sme si banány. Zahryzla som doň a potom som koniec namočila do jahodového džemu. Pomaly som si banán priblížila k ústam a kúštik som z neho odhryzla.
"Je to výborné." skríkla som udivene a zapriadla som blahom.
"Moje malé mačiatko." zasmial sa Saye. Sadol si za mňa a chytil ma okolo bokov. Oprela som sa o jeho hruď a málinko som sčervenala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 10. června 2012 v 13:16 | Reagovat

júú úžasný diel :D joj vážne by nás zaujímalo kam chodíš na tie názvy :D úplne úžasná poviedky :D chceme ďalší diel :D rýýýchlo :D

2 Shina-chan Shina-chan | Web | 10. června 2012 v 14:55 | Reagovat

krásná :D další dííl!!!

3 Lost Bloody Rose Lost Bloody Rose | E-mail | Web | 11. června 2012 v 19:37 | Reagovat

U mě zapisování Sb, jestli chceš být nadále Sb, tak se prosím zapiš :)) http://kokoa-shuzen.blog.cz/1206/trideni-sb

4 Rena Stirk Rena Stirk | Web | 29. prosince 2012 v 15:21 | Reagovat

Až teď jsem zjistila, že jsem tenhle díl nečetla.... skvělý ! :_D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama