Tamashi no Hikari - 1.kapitola

19. května 2012 v 18:46 | *DiDi* |  Tamashi no Hikari
Ahoj ľudia prinášav mám sem prvý diel novej poviedky ,ktorú som začala písať. Trochu som sa inšpirovala Riou a Miku ,takže tam budú nejaké tie podobnosti ,takže už dopredu GOMEN !! Tento príbeh je úpne iný ,než ostatné moje poviedky ,kedže je na ninja svet. Prvý diel je skôr také menšie zoznámenie s celou poviedkou a jej hlavnými postavami alias mnou a mojimi tímovými parťákmi ;D *DiDi*
PS: Ešte, aby som nezabudla hodím vám tu sem aj banner k nej :D


Ako vždy sme sa aj dnes ulievali v lese ,kde nás ako inak nikto nehľadal. Tým my myslím náš tím alias mňa, Kim a Sayea. Len tak sme tam ležali a čakali sme kým si náš sensei uráči prísť.

"Ako dlho mu to podľa vás bude trvať dnes ?" zamumlala som v polospánku. Keď nepríde do desiatich minút prisahám, že tu zaspím.

"Minule mu to trvalo skoro dve hodiny." ozve sa vedľa mňa Saye.

"Keď vydrží neprísť ešte dvadsať minút prekoná svoj rekord v najneskorejšom príchode." pridala sa Kim do rozhovoru a posadila sa.

"To my pripomína deň ,keď nás rozdeľovali do tímov." zamyslela som sa.

"Radšej mi to ani nepripomínaj." povedal Saye a my s Kim sme sa rozosmiali.

"Ale no ták nie si snáď nadšený ,že to nakoniec vyšlo takto ?" oprela som sa lakťami o jeho hruď. Musím poznamenať ,že ju má fakt vypracovanú na to ,že je mu len 14 a tak je najmladší z tímu.

"No jasné nadšený z toho ,že som jediný chlapec v tíme ?" s povzdychom poznamenal tento fakt.

"Nezabúdaš len tak náhodou na senseia ?" sadla si na neho Kim.

"Viete ,že nie ste najľahšie." povedal strápene Saye a snažil sa nás zo seba zhodiť.

"Náhodou. Predstav si ,že by si na teba sadli dvaja chalani." založila ruky na hrudi Kim a ja som sa nad tou predstavou rozosmiala.

"Dobre priznávam. Nejaké výhody to má ,že som v tíme s vami." rezignoval po chvíli.

"Teraz priznávaš ale vtedy..." nechala som vetu odznieť do prázdna.

"Verili by ste tomu ,že sú to už tri roky čo sme tím ?" usmiala sa Kim a zahľadela sa na oblohu.

♦•♦•♦○♦•♦•♦
"A poslední tím s číslom 14: Dejanda Elizabeth Fast Metrics Namaki, Sayeon Tamian Kyoto a Kimone Nagiru Hikari ! Veliteľom tímu je Zefro Tenabre ! Všetci si vezmite všetky svoje veci senseiovia vás budú čakať pred akadémiou." oznámila nám učiteľka. Vzala som si svoje veci a vybehla som von. Keďže som sa len prednedávnom prisťahovala nedokázala som si priradiť mená ľudí ,ktorý budú so mnou v tíme, k osobám ,ktoré som videla v akadémii. Zrazu som do nikoho narazila a obaja sme spadli na zem. Lepšie povedané on na zem a ja na neho. Zodvihla som hlavu a pozrela som sa na tvár chlapca na ktorého som spadla. Neviem či sa vlastne dal nazvať chlapcom. Mal dlhé hnedé vlasy a modrozelené oči. Mimovoľne som sčervenala a začala som sa z neho zdvíhať. Postavil som sa a on hneď po mne.

"Keď sme už do seba takto narazili ,tak ,by sme sa mohli zoznámiť. Som Saye." zasmial sa a podal mi ruku. Prijala som ju a tiež som sa predstavila.

"Som Dejna ,ale všetci mi hovoria Dí."

"Takže Dí. Počkať nemáš náhodou priezvisko Namaki ?" opýtal sa ma a začal si ma obzerať.

"Áno, prečo ?" nechápala som.

"Som Sayeon Kyoto a sme spolu v tíme." usmial sa na mňa a tak odhalil svoje nádherne biele zuby.
Nevedela som čo na to povedať a tak som len prikývla ,že rozumiem.

"Tak poď nájdeme Kim a spoločne pôjdeme pohľadať nášho nového senseia." navrhol a chytil ma za ruku. Trochu ma to zaskočilo ,no vedela som ,že sama ,by som ich nenašla a tak som pomaly šla za ruku so Saye. Náhle k nám pribehlo dievča s bordovými vlasmi a chvíľu si nás prezeralo než konečne prehovorilo. Neviem ,či sa to vlastne dá nazvať prehovorením. Skôr ,by som to nazvala vyhŕknutím.

"Som Kim a vy budete určite Saye a Dejna ,že ?"

"Áno, to sme." odpovedal za nás oboch Saye. Kim radostne zapišťala a skočila nám obom okolo krku. Potom sa od nás odtrhla a premýšľavo si prezrela naše spojené ruky.

"Vy spolu chodíte ?" naklonil hlavu na bok ,takže vyzerala dosť komicky. Obaja sme na povel sčervenali a okamžite sa pustili.

"Nie ,to nie." prehovorila som tento krát ja a Saye len prikývol.

"Vyzerá to tak." dala Kim ruky v bok.

"Naozaj spolu nechodíme." obhajoval sa Saye alebo skôr obhajoval nás oboch.

"Nemali ,by sme nájsť radšej senseia." povedala som, keď som uvidela ,že sa Kim nadychuje ,aby niečo povedala.

"To je dobrý nápad." prikývli Saye s Kim naraz. A tak sme sa rozišli smerom ,kde sme tipovali nášho senseia alias k lavičke ,ktorá bola pre akadémiou a na ktorej sedeli štyria ninjovia a vyzerali ,že na niekoho čakajú.

"Vyzerá to ,že ste ma už našli." postavil sa jeden z nich. Mal šedé vlasy nagélované do hora a svetlo modré oči.

"Vy ste Zefro Tenabre ?" overovala si to Kim.

"Áno som a vy budete pravdepodobne Kim, Saye a Dí ,že ?" zoširoka sa na nás usmial a začal si nás prezerať od hlavy k pätám.

"Hej ,to sme. A nemali ,by ste vy ako náš sensei hľadať nás a nie my hľadať vás ,zatiaľ čo vy tu vyvaľujete šunky ?" prižmúrila som oči a skrížila som ruky na hrudi.

"Pravda, moja vina." poškrabal sa na hlavne a ospravedlňujúco sa na nás pousmial. Vie on vôbec niečo iné než sa smiať ? Začínam mať pochybnosti ,že nie.

"Koho iného." pozrel Saye bokom a ďalej si ho už nevšímal.

"Vyzerá to tak ,že ty budeš počúvať ich a nie oni teba." začal sa nášmu novému senseiovi alias šišatej hlave posmievať jeden z ninjou ,ktorý sedeli na lavičke.

"Skôr to vyzerá ,že vy neviete čo je to správne vychovanie." povedala Kim a pozrela na toho ,ktorý to povedal.
"Nejako si dovoľuješ maličká." hneď ho prešiel smiech a pozdvihol obočie.

"Radšej už poďte, nebudeme hneď prvý deň spôsobovať nezhody." rozišiel sa sensei smerom preč a my sme ho nasledovali. Zastali sme až na menšej lúke pri moste ,kde sme si všetci posadali pod strom. Totiž bolo horúcu a jediný tieň tu vyvárali stromy.

"Takže ,čo keby ste sa mi všetci postupne popredstavovali a ja sa zas predstavím vám." navrhol sensei a Kim sa hneď chytila slova.

"Volám sa Kimone Nagiru Hikari ,ale hovorte mi Kim. Mám 12 rokov a môj živel je oheň. Moja matka je z klanu Nagiru a môj otec z klanu Hikari ,takže ovládam očnú techniku Kurayaminonakade. To je schopnosť vidieť to najhoršie čo sa danému človeku stalo a použiť to proti nemu."

"Moje meno je Dejanda Elizabeth Fast Metrics Namaki ,ale hovoria mi Dí. Mám 12 a prednedávnom som sa aj so svojimi súrodencami prisťahovala sem do Nigarfie. Mám kekkei genkai ,no je zakázané o ňom hovoriť a môžem ho používať len v najnevyhnuteľnejších prípadoch. Môj živel je vzduch."

"Som Sayeon Tamian Kyoto ,no volajú ma Saye. Mám 11 a ako vám už určite došlo som z klanu Kyoto. Tento klan má zvláštnu schopnosť menom Shasei ,takže patrím k stopovacím ninjom. Môj živel je blesk ,no neviem ho veľmi dobre používať. Skončil som akadémiu skôr vďaka svojim vedomostiam."

"Takže ,keď ste sa mi tu takto skvelo predstavili som na rade s predstavovaním ja. Moje meno je Zefro Tenabre ,no volajte ma Zef-sensei. Nemám síce žiadne zvláštne schopnosti a nie som ani zo žiadneho mocného klanu ,no budem sa snažiť vás niečo naučiť a pri najhoršom vás budem ochraňovať aj vlastným životom."

♦•♦•♦○♦•♦•♦

"To boli časy ,čo ?" povzdychnem si a znova zaľahnem do trávy.

"Celkom mi to aj chýba." povzdychol si Saye.

"A čo ? To ako ste sa s Dí držali za ruky ?" zasmeje sa Kim ,no to už som pri nej a váľame sa spolu v tráve. Kim rýchlo vyskočí a rozbehne sa preč. Počkám kým sa Saye postaví a spolu s ním bežíme za ňou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 19. května 2012 v 20:33 | Reagovat

pekné :D tešíme sa na ďalší :)

2 Ria the Evil Ria the Evil | E-mail | Web | 21. května 2012 v 19:05 | Reagovat

Jééé, to je skvělý :D Podobnosti vidím, ale to je fajn :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama