♫♦- XII -♦♫

25. dubna 2012 v 18:54 | *DiDi* |  Vlk samotár
Síce s oneskorením ale aj tak ! Dúfam ,že ste nezabudli dej alebo horšie na poviedku O.O Takže vám prinášam ďalší diel mojej poviedky Vlk Samotár ^^ V dnešnom diele sa trochu posunieme v deji :D Dúfam ,že sa vám bude páčiť :3 *Di-chan*


Vlk Samotár XII.

"Prepáč." povedal Sam a schoval sa pod perinu. Zasmial som sa.
"A za čo ?" vliezol som si k nemu a poťahal som ho za pramienok strieborných vlasov.
"Ja...ja..." radšej sklopil pohľad a jeho líčka dostali ešte červenejší nádych ako predtým.
"Vieš čo pomáha ,keď niekto stratí reč ?" rozstrapatil som mu vlasy. On zdvihol hlavu naspäť a zakýval ňou na nesúhlas. Pousmial som sa a chytil jeho hlavu do dlaní. Naklonil som sa k nemu a zastavil som tesne pri jeho perách tak ,že naše pery teraz delil milimeter. On sa usmial a spojil svoje pery s tými mojimi. Pri tom dotyku sa mi zatočila hlava a ako keby mnou prešiel mnou elektrický prúd. Odpojili sme sa od seba až keď nám začal dochádzať vzduch.
"Tak čo pomohlo ?" zasmial som sa a odkryl som z nás perinu. Len omámene prikývol. Zrazu niekto zaklopal na dvere.
"Ďalej." zakričali sme so Samom naraz ,na čo sme sa následne rozosmiali. Dvere sa otvorili a dnu vošiel Korone s bratom. Prišli k nám a posadili sa vedľa nás na posteľ.
"Takže čo ste to vlastne chceli ?" spýtal sa Sam už celkom vysmiaty.
"Chceli sme sa s vami o niečom porozprávať." začal Korone.
"O niečom dôležitom." dodal Zack.
"A o čom ?" opýtal som sa.
"Neviem ako by som mal začať. Mno tak najlepšie bude ,keď začnem takto. Ty a Zack ste vlci a potrebujete veľa trénovať. Kým ste sem prišli vy boli sme my piati smečka. Preto ma napadlo či ,by nebolo lepšie ,keby ste to chalanom povedali. Čo vy na to ?" dokončil Korone.
"No ja neviem. Čo myslíš ty Zack ?" pozrel som s nádejou v očiach na brata. Možno on bude mať riešenie ,pretože ja neviem či by sme im to mali povedať. Na jednu stranu ,bolo by lepšie keby to vedeli. Ale aj tak mám trochu strach.
"Tak to sme na tom rovnako." zaškeril sa Zack.
"Je to len na vás. My vás nútiť nebudeme ani nechceme." povedal Sam a zozadu ma objal.
"Tak dobre. Keď myslíte. Povieme im to." povedal som.
"Fajn. Nemám nič proti." pritakal Zack.
"Som rád ,že ste sa dohodli." usmial sa Korone a pobozkal Zacka. Takže sa dali konečne dokopy. Som za to veľmi rád. Konečne našiel niekoho kto ho miluje.
"Tak čo ideme na to ?" spýtal sa Korone ,keď sa so Zackom od seba oddelili.
"Teraz ? Nemali ,by sme počkať kým prídu ?" podivil sa Sam a ja som s ním musel súhlasiť.
"Vlastne, oni sú už tu." zaškeril sa Korone.
"Ako to ?" nechápal som.
"Mno, oni sú dole v kuchyni." vyceril Zack zúbky.
"Tak to ,aby sme šli hneď na to." vzal ma Sam za ruku a aj so mnou sa postavil. Zack s Koronem sa tiež postavili a spolu s nimi sme zišli dole. Poď schodmi už stáli Max so Sebim a čakali na vysvetlenie.

/Zack/

Mrknem na hodinky. Fúúúha. Nechali sme ich tu takto stáť asi 20 minút. No čo, nemali prísť tak skoro. Chytím sa Koroneho za ruku a nechám ho doviesť ma až do obývačky ,kde si ma posadí na nohy. Vedľa nás si sadne Mark a stiahne si na seba Sama. Pousmejem sa. Konečne sa dali dokopy. To im to trvalo. Max so Sebim si sadli oproti nám a čakali čo im povieme. Zrazu sa dvere otvorili a dnu vošiel John. Na neho sme úplne zabudli. Som rád ,že prišiel. Dvakrát ,by sa my to hovoriť nechcelo.
"Dobré ráno. Čo tu organizujete ?" povedal zaspatým hlasom a tiež sa posadil.
"Dobré ráno. Nič neorganizujeme, len sme vám chceli niečo oznámiť ,takže som rád ,že ste tu všetci." vysvetlil Korone a ja som len pritakal.
"A čo také ?" opýtali sa Sebi s Maxom naraz.
"Mno, pamätáte sa ako sme hovorili o tom ,že vlk môže chodiť len s vlkom ?" spýtal sa Korone a prešiel očami po všetkých prítomných. Všetci traja len vypúlili oči a hľadeli striedavo na mňa a na Marka. Musel som sa držať ,aby som sa nerozosmial.
"Vy ste im to povedali ?" spýtal sa neveriacky Max.
"Nemuseli sme, už to vedeli." odvetil pokojne Sam.
"Ale ako to ?" stále nechápal Sebi.
"Iba ,žeby..." prekvapene na mňa John pozrel. Prikývol som a Mark tiež.
"Takže vy ste vlci ?" konečne to začínal Max chápať.
"Došlo vám to fááákt skoro." uškrnul som sa a Mark vedľa mňa sa rozosmial.
"Ale veď to predsa nie je možné. To by sme si určite všimli." zakýval John hlavou.
"Fúúúú, to bude chcieť dôkaz." konštatoval Sam a postavil sa z Marka. Mark sa postavil a sadol si na zem. Nasledoval som jeho príklad a prisadol si k nemu. Pozreli sme sa na seba a potom na svoje drahé polovičky. Tí len prikývli a usmiali sa na nás. Nadýchol som sa a znova vydýchol. Zavrel som oči a predstavil si seba ako vlka. Proste menšieho vĺčka s ryšavou srsťou a žltými očami. Predklonil som sa a ako som si všimol tak aj Mark. Takže sa premeníme naraz. Znova som zavrel oči a čakal som. Keď som ich zas otvoril všetci sa dívali na mňa a na Marka ,ktorý bol ako som si všimol vo svojej vlčej podobe.
"Páni, takže naozaj." vydýchol prekvapene Max a sadol si k nám na zem ,aby nás mohol pohladiť.
"Ste nádherný." usmial sa Sebi a obom nám dal pusu na ňufák.
"Veľmi vám to pristane." smutne sa pousmial John. Prečo je smutný ? Pozrel som s otázkou v očiach na Koroneho. Ten to hneď pochopil a prikľakol si ku mne. Naklonil sa ku mne a pošeptal mi do ucha :
"Vieš aj on ,by chcel vlka ,ktorého ,by miloval a on jeho. Predtým mu to ani tak nevadilo ,pretože ani ja ani Sam sme nikoho nemali. Ale teraz keď sme našli vás cíti sa tak nejak osamelo." vysvetlil mi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 25. dubna 2012 v 21:13 | Reagovat

suuper :D tešíme sa na ďalší diel :)

2 haciko haciko | 26. dubna 2012 v 22:35 | Reagovat

krasa :-D

3 Ria Ria | Web | 27. dubna 2012 v 19:59 | Reagovat

bohuzel.. nejakou dobu psat nebudu... precti si prvni clanek :(

4 Widlicka Widlicka | 6. května 2012 v 15:45 | Reagovat

Moc zajímavá série :-P
pěkně píšeš ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama