Rodina ?! 1. časť

18. října 2011 v 16:37 | *DiDi* |  fanfiction
Ryuu
Zobudil ma budík ktorý hlásil pol 7-mej. Natiahol som ruku aby som ho vypol ,no jemne som doňho buchol a ten spadol. Neriešil som to lebo som bol rád že stíchol. Pocítil som chlad a tak som sa zababušil do perín. V tom vbehla do izby mama a začala ma budiť : "Vsávaj Ryuu, prídeš neskoro!" Bolo mi to jedno, dnes neboli žiadne písomky ani testy a tak som usúdil, že do školy mi ísť netreba. Tak som len zamumlal, no mame to bolo jedno vzala mi perinu a otvorila okno. Bola mi kosa lebo už bola jeseň a tak som musel vstať.
Obito
Vstal som a vošiel do kúpeľne ,aby som mohol urobiť rannú hygienu. Postavil som sa k zrkadlu a začal prečesávať svoje svetlo blond (skoro až biele )vlasy . Umyl som si vlasy a opláchol tvár. Potom som vošiel znova do svojej izby a zo skrine si vybral som si školskú uniformu ktorá pozostávala z krémovej košeli, čierneho saka a tmavých riflí. Obliekol som sa a zišiel po schodoch do kuchyne. Tam nebol nikto ako vždy lebo som bol jedináčik a rodičov som nemal ,lebo zomreli keď som bol ešte malý. Odvtedy som žil zo svojím strýkom ,no ten sa pred dvoma rokmi kvôli práci odsťahoval do Ameriky a tak tu teraz žijem sám. No späť k téme. Vzal som si z chladničky toasty ktoré mi ostali z večere a začal som jesť.
Ryuu
Vyšiel som zo sprchy, usušil a postavil som sa v župane k zrkadlu. Umyl som si zuby, vzal do ruky hrebeň a začal si česať svoje krátke hnedé vlasy. Potom som ich nagéloval do hora ( ako Joe Jonas ) a trochu ich roztrapatil. Vošiel som do kuchyne kde ma už čakala mama s lievancami. "Urobila som ti tvoje obľúbene lievance k prvému dni na novej škole." povedala s radosťou mama. "Ale mami veď už som na strednej a k tomu ešte v druhom ročníku." povedal som je zaškeril som sa na ňu. "Ja viem zlato, ten čas ale beží..." zamyslela sa mama no ja som ju prerušil. "Mamiiii už zase nevnímaš!" povedal som predĺžene a pretočil oči no mama si to ešte šťastie nevšimla. Podala mi tanier s lievancami a usmiala sa na mňa. Potom odišla so slovami ,že už musí pracovať. Ja som sa usmial a začal jesť lievance. Vyšiel som po schodoch a zastavil sa v svojej izbe kde som sa obliekol a vydal sa do školy.
Obito
Dojedol som raňajky a opláchol riad. Potom som pozamykal a šiel do školy . Vošiel som do školy , no potom do mňa niekto vrazil a ja som spadol na zem.
Ryuu
Prišiel som do školy a začal som si ju obzerať ,no zakopol som a zo sebou stiahol na zem aj nejakého chlapca. Rýchlo som zozbieral svoje veci a začal sa ospravedlňovať: "Prepáč, ja som nechcel bola to nehoda." povedal som so smútkom v hlase ,lebo ma veľmi mrzelo že som zbabral hneď prvý deň. On sa len pousmial a povedal: "To nevadí predsa si to neurobil naschvál." Potom mi podal ruku ktorú som hneď prijal a postavili sme sa. "Ja som Obito, som v druhom ročníku." povedal mi a usmial sa . "Ja som Ryuu a som tu na škole nový." povedal som a podali sme si ruky. "A do ktorej triedy budeš chodiť ?" spýtal sa ma. "Do triedy Heiwa učiteľky." povedal som a čakal som jeho odpoveď. "To budeš chodiť do vedľajšej triedy..."nestihol dopovedať lebo zazvonilo. "Už by sme mali ísť." povedal som s naliehaním v hlase. On len prikývol a už ma viedol do triedy. Pri triedach sme sa rozdelili.
Obito
Vošiel som do triedy a sledoval ako na mňa hľadia oči nedočkavých spolužiakov. "Kde si bol tak dlho?" spýtal sa ma môj spolu sediaci. "Nikde!" povedal a zaškeril sa na neho. On to ignoroval a ďalej sa rozprával s ostatnými. Otvorili sa dvere a všetci sme sa postavili . Učiteľ pán Hatake sa posadil a začal vysvetľovať učivo.
Ryuu
Stál som tam pri dverách a premýšľal či mám vojsť. Moje rozmýšľanie prerušili až kroky učiteľky. "A ty si ?" spýtala sa ma a čakala moju odpoveď. "Som Ryuu Takahashi." povedal som jej nesmelo. "Takže si ten nový žiak čo má chodiť do mojej triedy." povedala a milo sa na mňa usmiala. Ja som len mlčky prikývol. Potom sme obaja vošli do triedy a ona ma začala predstavovať: " Toto je váš nový spolužiak Ryuu Takahashi." povedala a trieda uprela svoje oči na mňa. " Tak kde si sadneš ? Čo takto tamto dozadu ku Kurenai ." povedala a ukázala mi miesto vzadu vedľa jedného dievčaťa, mala krátke hnedé vlasy a prenikavé zelené oči. Ja som prikývol a šiel som sa posadiť. Deň ubehol rýchlo ,pretože sme mali len päť hodín lebo mali učitelia nejaké oslavy či čo. Zbalil som si svoje veci ktoré som dnes dostal a vyšiel aj s ostatnými von z triedy.
Obito
Vyšiel som von z triedy a videl ako aj z vedľajšej triedy vychádzajú žiaci. Pohľad mi prebehol na vychádzajúceho Ryuua a tak som naňho zakričal. " Hej, Ryuu !" On sa otočil smerom na mňa a ja som k nemu pribehol. "Aký bol prvý deň v škole ?" opýtal sa ma a vyčkával moju odpoveď. "Bolo to lepšie než som čakal ." povedal a usmial sa na mňa.
"A s kým sedíš ?"
"S Kurenai ."
"Páni tak to máš šťastie, je to jedna z najkrajších báb na škole." povedal som mu, no v tom si nás už všimol môj kamarát Yudoku a prišiel ku mne. "Ideš ?" spýtal sa ma a ja som len pokrútil záporne hlavou a povedal : "Prepáč dnes to nepôjde." povedal som mu s ospravedlním v hlase. On na to nič nepovedal a odišiel. Potom som sa otočil na Ryuua ktorý tento krátky rozhovor pozoroval. "A kde vlastne bývaš ?" spýtal sa ma nesmelo. "V paneláku v štvrti Aisare a ty ? spýtal som sa ho. " Máme dom v Vuiora štvrti." povedal a pozrel sa na mňa. "Tak to bývame len dve ulice od seba ." usmial som sa na neho. "To môžeme chodiť domov spolu ak ti to nevadí." povedal mi a pozrel sa do zeme . "Nie nevadí vlastne som rád ,ale teraz už poďme domov ." povedal som mu a on sa pozrel späť na mňa.
***
Prišiel som domov a začal som rozmýšľať o Ryuuovi, bol mi nejaký povedomý no nemohol som prísť na to odkiaľ. Už som to neriešil a šiel sa osprchovať .
Ryuu
Prišiel som domov a vybral som poštu. Boli tam noviny, letáky a obálka. ,Veď sme sa len teraz nasťahovali ako to ,že už vedia našu novú adresu nikomu sme ju ešte neoznámili. Ďalej som to už neriešil pomyslel som si ,že to asi bude z nejakého úradu či čo.
"Mami, prišla ti obálka." zakričal som ,lebo som nevedel kde je.
"Dobre synak, daj ju na stôl za chvíľu som tam." povedala a videl som ako ide dole schodmi.
"Ukáž mi ju." povedala a ja som jej ju podal. Páni tvárila sa ako keby videla prízrak.
"Čo sa deje ?" spýtal som sa jej a napäto som čakal na jej odpoveď.
"Oh nič, len som sa zamyslela." povedala a aj s obálkou odišla do kuchyne kde ju otvorila a začala čítať list vo vnútri.
"Mala som pravdu..." zašepkala.
"V čom ?" spýtal som sa jej.
"Len som sa zamyslela." povedala a snažila sa to zahovoriť.
"Mama už nie som malý môžeš mi to povedať." zaprosil som a pretočil oči.
"Tak dobre posaď sa." povedala a ja som sa posadil na voľnú stoličku vedľa nej.
"Robila som si prieskum a zistila som ,že tu máš nevlastného bratranca."
"Ako to ?"
"Pamätáš sa na otcovu milenku?" spýtala sa ma a ja som len mlčky prikývol.
"Jej sestra mala syna. No obaja jeho rodičia zomreli pri autonehode a teraz býva niekde v Tokiu." dopovedala a znova sa zahľadela do listu.
"Čože ? A viac nevieš ?" spýtal som sa jej nedočkavo.
"Bohužiaľ nie." povedala trochu smutne.
"A čo urobíš keď ho nájdeš ?"
"To ešte neviem, ale chcela by som ho spoznať."
Obito
Vyšiel som zo sprchy a dal si na seba čisté tričko a šortky. Vybral som si z chladničky nejaké jedlo čo som tam mal a začal jesť. Potom som si dal na seba čiernu mikinu a odišiel von. Zamkol som dvere a privolal výťah. Zviezol som sa na prízemie a vyšiel z vchodu. Potom so šiel do malého obchodu v štvrti Vuiora ,lebo mi začali dochádzať potraviny.
Ryuu
" Ryuu zlato poť sem potrebujem ,aby si šiel so mnou do obchodu." volala ma mama.
"Voláš ma len preto ,aby som ti nosil tašky." povzdychol som si a pretočil oči.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bol si tu tak klik

*KliQ*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama